Prejsť na obsah

Slovenčina

Slovenský jazyk

Počet rodených hovoriacich

približne 4,6 milióna obyvateľov Slovenska (plus emigranti a hovoriaci v diaspórach)

Oficiálny jazyk

Slovensko, EÚ; môže sa používať na takmer všetkých úrovniach oficiálnej komunikácie aj v Českej republike

Minoritný jazyk

Maďarsko, Srbsko, Ukrajina, Chorvátsko

Jazyk diaspóry

Veľká Británia, Nemecko, Írsko, Rakúsko, Ukrajina; USA, Kanada, Argentína, Austrália

Abeceda
46 písmen
Gramatické pády
6
Jazykový kód
sk, slo, slk
Typologická klasifikácia jazyka
flektívny , vynechávanie zámen , SVO
Jazyková rodina
indoeurópska rodina (patrí do západoslovanskej skupiny slovanských jazykov spolu s češtinou, poľštinou, lužickou srbčinou a dvoma zaniknutými jazykmi polabčinou a severnou slovinčinou)
Počet dialektov
3 hlavné skupiny, 6 podskupín, viac ako 30 rozličných dialektov

Najdlhšie slovo

Zaujímavé slovo alebo veta

Zaujímavé fakty

Slová vytvorené výlučne zo spoluhlások

Slovenčina má slabičné sonóry „l“ a „r“ a ich dlhé ekvivalenty „ĺ“ a „ŕ“. Tieto spoluhlásky sú slabikotvorné a vďaka nim vznikajú zaujímavé slová, ktoré však rodení hovoriaci vyslovia bez ťažkostí.

Slovo štvrť je v tomto kontexte veľmi užitočné, pretože môže byť súčasťou viacerých zložených slov. Najdlhšími zloženými slovami s koreňom štvrť (vyskytujúce sa v Slovenskom národnom korpuse) sú štvrťstoročie, štvrťstrana a štvrťhrsť.

Rozkazovací spôsob niektorých slovies vzniká pridaním prázdnej gramatickej imperatívnej morfémy, tvar imperatívu v 2. osobe jednotného čísla potom tvorí len koreňová morféma často zložená iba zo spoluhlások:

Typická slovenská veta ilustrujúca použitie slabikotvorného „r“ (rovnaká veta sa používa na ilustráciu aj v češtine):

Strč prst skrz krk.

Veta sa dá ešte viac predĺžiť pomocou slovesnej predpony a zámenou posledného slova za zložené slovo s koreňom štvrť:

Vstrč prst skrz štvrťhrsť.

Po doplnení bežného imperatívneho tvaru slovesa (vrč) a oslovenia vznikne veta:

Vrč, vstrč prst skrz štvrťhrsť, chrt.

Môžeme sa tiež trochu zabaviť vymýšľaním ďalších zložených slov tvorených iba (alebo prevažne) spoluhláskami a vytvoriť potenciálne slová ako:

Slová, ktoré sa ťažko vyslovujú:

História

  • 10. storočie

    Západní Slovania sa jazykovo vyčlenili z praslovančiny.

  • Kódexy, listy a preklady častí Svätého písma písané v hlaholike a cyrilike. Proglas, ktorého autorom je Konštantín Filozof, sa považuje za prvé literárne dielo napísané v staroslovienčine.

  • Stredovek

    Neprítomnosť pamiatok písaných v slovenskom jazyku. V stredovekých písomných pamiatkach sa v latinských textoch objavujú slovenské toponymá (geografické názvy).

  • 1493

    Prvý súvislý text v slovenčine

  • koniec 18. storočia

    Vznik nadnárečových útvarov

  • 1763 - 1813

    Prvé pokusy o kodifikáciu spisovnej slovenčiny: Romuald Hadbavný (latinsko-slovenský slovník, 1763) a Jozef Ignác Bajza (prvý slovenský román, poviedky a básne, 1782 – 1813).

  • 1787

    Anton Bernolák začal vydávať odborné jazykovedné diela o slovenčine (v súčasnosti sa považuje za 1. kodifikátora slovenčiny, tzv. bernolákovčiny), vytvoril veľký 6-dielny prekladový slovník.

    Anton Bernolák
  • 1843

    Druhá kodifikácia slovenčiny: dejatelia na čele s Ľ. Štúrom vytvorili tzv. štúrovčinu. Neskôr ju upravili ďalší kodifikátori, a to Michal Miloslav Hodža, Martin Hattala a Samo Czambel, čím prispeli k vzniku súčasnej slovenčiny.

    Ludevít Štúr
  • 1850

    Jazyk navrhnutý Jánom Kollárom (vo funkcii dôverníka vlády pre otázky Slovenska) sa stal oficiálnym jazykom, čo vyvolalo protesty medzi slovenskou inteligenciou (pre archaické prvky a výraznú podobnosť s češtinou).

    Jan Kollár
  • 1920

    Československý jazyk sa stal oficiálnym jazykom Československa; pasívny biligvizmus (používanie češtiny a slovenčiny)

  • 1931

    Pravidlá slovenského pravopisu s československou orientáciou

  • 1953

    Posledné dôležité zmeny v slovenskom pravopise, odvtedy sa datuje moderný pravopisný systém slovenčiny.

  • 1993

    Rozdelenie Československa; český jazyk má na Slovensku naďalej dôležité postavenie.

  • od roku 2003

    Sprístupňovanie kodifikačných príručiek a iných lingvistických zdrojov v elektronickej podobe

Písmo a výslovnosť

  • a
  • á
  • ä
  • b
  • c
  • č
  • d
  • ď
  • dz
  • e
  • é
  • f
  • g
  • h
  • ch
  • i
  • í
  • j
  • k
  • l
  • ĺ
  • ľ
  • m
  • n
  • ň
  • o
  • ó
  • ô
  • p
  • q
  • r
  • ŕ
  • s
  • š
  • t
  • ť
  • u
  • ú
  • v
  • w
  • x
  • y
  • ý
  • z
  • ž

Moderný pravopisný systém slovenčiny je výnimočný tým, že spomedzi všetkých európskych jazykov je najrozsiahlejší – obsahuje 46 písmen. Slovenská abeceda je taká bohatá preto, že obsahuje viacero diakritických znamienok a niekoľko jedinečných písmen. Písmená Ľ/ľ a Ĺ/ĺ („l“ s mäkčeňom alebo s dĺžňom) sa používajú iba v slovenčine, písmená Ď/ď a Ť/ť obsahuje slovenská aj česká abeceda, a keby sa v pravopisnej reforme turkménčiny z r. 1995 nezaviedlo používanie Ň/ň, tieto písmená by sa používali iba v slovenčine a češtine.

Zaujímavosťou je rôznorodá grafická reprezentácia mäkčeňa. Zvyčajne má klinový tvar a je umiestnený priamo nad písmenom (ˇ), ale pri písmenách ď, ť, ľ a Ľ sa zapisuje inak – vyzerá takmer ako apostrof pripojený k písmenu z pravej strany. Ide len o grafickú odlišnosť, tento diakritický znak zapisovaný obidvoma spôsobmi má rovnakú platnosť. V rukopise sa mäkčeň vždy zapisuje prvým spôsobom. Vzhľadom na to, že tieto písmená sa vyskytujú iba v slovenskej a českej abecede, pri prepisovaní slovenských slov v cudzojazyčných textoch dochádza pravidelne k dezinterpretácii mäkčeňa a jeho zámenám najčastejšie za apostrof.

Zložky (ch, dz, dž) sa považujú za samostatné písmená, ale ich používanie ako samostatných písmen nie je dôsledné: vo vertikálnom texte zaberajú 2 pozície, ale napríklad v krížovkách sa zapisujú väčšinou spolu, čo však nie vždy platí pri písmenách „dz“ a „dž“. Tieto zložky sa ako veľké písmená zapisujú takisto dvoma spôsobmi: ako CH a Ch, DZ a Dz, DŽ a Dž v závislosti od veľkosti nasledujúcich písmen.

Dialekty

Blízkosť slovenčiny a češtiny je všeobecne známa. Vzájomná zrozumiteľnosť týchto jazykov sa niekedy prirovnáva k dvojiciam blízkych európskych jazykov ako sú napríklad taliančina a neapolčina, portugalčina a galícijčina, nórčina a švédčina a ďalšie. Vzdialenosť medzi češtinou a slovenčinou je však väčšia ako medzi srbčinou a chorvátčinou alebo medzi americkou a britskou angličtinou, zároveň ale menšia ako medzi nemčinou a holandčinou alebo ruštinou a ukrajinčinou. Slovenčina je blízka aj poľštine, ale rozdiely sú väčšie ako medzi slovenčinou a češtinou a aj vzájomná zrozumiteľnosť týchto jazykov je obmedzená.

Medzi češtinou a východoslovenskými nárečiami existuje jazykové kontinuum, s osobitnými prechodnými nárečiami: lemkovské nárečie na východnom Slovensku a goralské nárečie používané na území severnej slovensko-poľskej hranice. Potenciálny cestovateľ začínajúci svoju cestu v najzápadnejšom českom mestečku Aš, ktorý by sa zastavoval v každej nasledujúcej obci, by spozoroval, že geograficky blízke miestne dialekty sa odlišujú iba mierne. Takýmto spôsobom by mohol prejsť východnú hranicu Slovenska a pokračovať až do vzdialeného Vladivostoku a počas cesty by nespozoroval žiadnu výraznú nárečovú hranicu, pričom sa však jazyky v najzápadnejšej a najvýchodnejšej časti tohto rozsiahleho územia veľmi odlišujú.

Tvorenie slov a slovná zásoba

V slovenčine sa nové slová tvoria predovšetkým odvodzovaním (pridávaním afixov ku koreňu slova) a slovná zásoba slovenčiny sa do istej miery obohacuje aj preberaním slov z iných jazykov, v súčasnosti predovšetkým z angličtiny.

  • odvodzovanie: predpona vy- + sloveso hodiť = vyhodiť; podstatné meno pohár + prípona -ik = pohárik
  • skladanie: les + park = les-o-park; zem + guľa = zem-e-guľa
  • kombinácie odvodzovania a skladania: dlhý + noha = dlhonohý; drevo + rúbať = drevorubač

V slovenčine existuje veľa odvodzovacích afixov, ktoré majú schopnosť modifikovať význam slova, napr.:

  • kresliť: po-kresliť, za-kresliť, pre-kresliť, od-kresliť
  • chodiť: chod-iev-a-ť; behať: beh-áv-a-ť; prerokovať: prerok-úv-a-ť
  • múdry: múdr-ejš-í, pracovitý: pracovit-ejš-í; unavený: unaven-ejš-í

Viacjazyčná webstránka na učenie slovenčiny: http://slovake.eu

Citoslovcia

Vtipné alebo zvláštne príslovia a slovné spojenia

Späť nahor