Zaujímavé fakty

Slová vytvorené výlučne zo spoluhlások

Slovenčina má slabičné sonóry „l“ a „r“ a ich dlhé ekvivalenty „ĺ“ a „ŕ“. Tieto spoluhlásky sú slabikotvorné a vďaka nim vznikajú zaujímavé slová, ktoré však rodení hovoriaci vyslovia bez ťažkostí.

Slovo štvrť je v tomto kontexte veľmi užitočné, pretože môže byť súčasťou viacerých zložených slov. Najdlhšími zloženými slovami s koreňom štvrť (vyskytujúce sa v Slovenskom národnom korpuse) sú štvrťstoročie, štvrťstrana a štvrťhrsť.

Rozkazovací spôsob niektorých slovies vzniká pridaním prázdnej gramatickej imperatívnej morfémy, tvar imperatívu v 2. osobe jednotného čísla potom tvorí len koreňová morféma často zložená iba zo spoluhlások:

Typická slovenská veta ilustrujúca použitie slabikotvorného „r“ (rovnaká veta sa používa na ilustráciu aj v češtine):

Veta sa dá ešte viac predĺžiť pomocou slovesnej predpony a zámenou posledného slova za zložené slovo s koreňom štvrť:

Po doplnení bežného imperatívneho tvaru slovesa (vrč) a oslovenia vznikne veta:

Môžeme sa tiež trochu zabaviť vymýšľaním ďalších zložených slov tvorených iba (alebo prevažne) spoluhláskami a vytvoriť potenciálne slová ako:

Slová, ktoré sa ťažko vyslovujú:

História

Dialekty

Blízkosť slovenčiny a češtiny je všeobecne známa. Vzájomná zrozumiteľnosť týchto jazykov sa niekedy prirovnáva k dvojiciam blízkych európskych jazykov ako sú napríklad taliančina a neapolčina, portugalčina a galícijčina, nórčina a švédčina a ďalšie. Vzdialenosť medzi češtinou a slovenčinou je však väčšia ako medzi srbčinou a chorvátčinou alebo medzi americkou a britskou angličtinou, zároveň ale menšia ako medzi nemčinou a holandčinou alebo ruštinou a ukrajinčinou. Slovenčina je blízka aj poľštine, ale rozdiely sú väčšie ako medzi slovenčinou a češtinou a aj vzájomná zrozumiteľnosť týchto jazykov je obmedzená.

Medzi češtinou a východoslovenskými nárečiami existuje jazykové kontinuum, s osobitnými prechodnými nárečiami: lemkovské nárečie na východnom Slovensku a goralské nárečie používané na území severnej slovensko-poľskej hranice. Potenciálny cestovateľ začínajúci svoju cestu v najzápadnejšom českom mestečku Aš, ktorý by sa zastavoval v každej nasledujúcej obci, by spozoroval, že geograficky blízke miestne dialekty sa odlišujú iba mierne. Takýmto spôsobom by mohol prejsť východnú hranicu Slovenska a pokračovať až do vzdialeného Vladivostoku a počas cesty by nespozoroval žiadnu výraznú nárečovú hranicu, pričom sa však jazyky v najzápadnejšej a najvýchodnejšej časti tohto rozsiahleho územia veľmi odlišujú.

Linky