Vplyv taliančiny

Taliančina je oficiálny jazyk v Taliansku a v EÚ a minoritný jazyk v ďalších dvoch krajinách EÚ. Popri nemčine, angličtine a španielčine je taliančina jedným z najrozšírenejších jazykov EÚ. Hoci sa nestala medzinárodným jazykom (ako je angličtina, francúzština alebo španielčina), jej použitie sa rozšírilo do rozľahlej oblasti Stredozemného mora a považuje sa za jeden z najpopulárnejších cudzích jazykov na svete. Taliančina je priam nevyhnutná pre historikov umenia a hudobníkov (predovšetkým pre operných spevákov). Tento jazyk má pevné miesto aj v oblasti medzinárodnej gastronómie na celom svete. Taliančina ovplyvnila takmer všetky jazyky sveta predovšetkým v spomínaných oblastiach. Slová ako sfumato, fresco, villa (v umení a architektúre), concerto, ballerina, allegro, baritone (v hudbe), motto, novel, notturno (v literatúre) alebo spaghetti, espresso, pizza, pasta, ale tiež zero, lava, volcano a neutrino (vo vede) sú niekoľkými z tisícov slov, ktoré prenikli do všetkých európskych jazykov. Svedčí to o nespornej dominancii talianskej kultúry v európskej histórii, a to od čias Rímskej ríše cez renesanciu až po súčasnosť. Francúzština prevzala z taliančiny približne 3 000 slov. Taliančina mala značný vplyv na francúzske, chorvátske aj slovinské nárečia, maltčina takisto obsahuje množstvo slov talianskeho pôvodu. Treba tiež pripomenúť dôležitý fakt, že taliančina je pracovným jazykom Vatikánu a celého katolíckeho sveta.

Gramatika

Taliančina stratila latinské pády, skloňujú sa len osobné zámená (io, me – ja, mne). Má 2 gramatické rody, zhoda sa vyskytuje medzi členmi, prídavnými a podstatnými menami. Rod môže byť vyjadrený členom alebo zakončením slova: un ragazzo buono (dobrý chlapec), una ragazza buona (dobré dievča). Typickým javom pri ohýbaní členov je kontrakcia členov a predložiek: del, dello, dell‘, dei, degli, della, delle atď.

V taliančine málokedy vznikajú nové slová skladaním. Typický slovosled taliančiny je slovosled typu S-V-O, pričom prídavné mená zvyčajne nasledujú za podstatnými menami: una casa grande (veľký dom).

Slovesá majú kategóriu osoby a čísla a pri časovaní tvoria zhodu s podmetom. V taliančine je množstvo nepravidelných slovies. Pravidelné slovesá sa rozdeľujú do 3 skupín podľa koncoviek v neurčitku (-are, -ere, -ire, -ire s koncovkou -isco v 1. osobe jednotného čísla tvorí 4. skupinu): parlare, credere, partire, finire, finisco). Nasledujúca tabuľka ponúka prehľad časovania pravidelného slovesa z 1. skupiny (amare = milovať):

Talianske dialekty a jazyky v Taliansku

Jazyková rozmanitosť Talianska je v skutočnosti väčšia ako v ostatných krajinách, v ktorých sa používajú románske jazyky. Štandardná taliančina je v mnohom príbuznejšia španielčine alebo portugalčine ako piemontčine či neapolčine. Piemontské dialekty sa niektorými črtami približujú skôr provensálčine a francúzštine ako samotnej taliančine. Ostatné hlavné miestne jazyky – benátsky, emilianský, romagnolský, lombardský, janovsko-ligurský, neapolský, sicílsky – sa vyvinuli nezávisle z hovorovej latinčiny, a preto sú označované ako dialekty latinčiny, nie ako dialekty toskánskej taliančiny, ktorá je základom štandardnej taliančiny. Je teda správnejšie hovoriť o talianskych jazykoch ako o dialektoch, lebo každý miestny jazyk má svoje dialekty a niektoré majú dokonca aj vlastnú písanú podobu a bohatú literatúru.

Toskánčina sa považuje za „najčistejší“ taliansky dialekt, keďže sa najviac približuje pôvodnej alebo klasickej latinčine. Za najvplyvnejšiu jazykovú formu sa v súčasnosti považuje Lingua toscana in bocca Romana (toskánsky jazyk v rímskych ústach). Ale až v 19. storočí sa toskánsky jazyk rozšíril natoľko, že sa stal jazykom nového národa. Zjednotenie Talianska v roku 1861 malo nesmierny význam nielen pre politickú scénu, ale vyústilo tiež do významnej sociálnej, ekonomickej a kultúrnej premeny. Zavedením povinnej školskej dochádzky rástla miera gramotnosti, mnohí sa vzdali rodného dialektu v prospech národného jazyka alebo si vytvorili miestny variant štandardného jazyka (tzv. italiano popolare) prifarbený miestnym ľudovým jazykom.

Zdroj: Wikimedia Commons