Prejsť na obsah

Slovinčina

Slovenski jezik

Počet rodených hovoriacich

2,4 milióna

Oficiálny jazyk

Slovinsko, EÚ

Minoritný jazyk

Rakúsko, Taliansko, Maďarsko

Jazyk diaspóry

Argentína, USA, Austrália

Abeceda
25 písmen
Gramatické pády
6
Jazykový kód
sl, slv
Typologická klasifikácia jazyka
flektívny , vynechávanie zámen , SVO
Jazyková rodina
indoeurópska, južnoslovanský jazyk
Počet dialektov
približne 50

Najdlhšie slovo

dialektickomaterialistický

Zaujímavé slovo alebo veta

my dvaja
zvolené za najkrajšie slovinské slovo

História

Predchodcami moderných Slovincov boli Slovania, ktorí osídľovali oblasť Východných Álp, teda územie dnešného Slovinska, južného Maďarska, južného Rakúska a severovýchodného Talianska. Osídľovanie začalo približne v 6. storočí n. l. Prvé písomné pamiatky slovinčiny pochádzajú z 10. storočia. Ide o najstaršie texty napísané v slovanskom jazyku s použitím latinky. Prvých 50 kníh v slovinčine napísali v 16. storočí protestantskí reformátori. Patrí medzi ne aj prvá gramatika slovinčiny z roku 1550 a prvý slovinský preklad Biblie. Základ moderného spisovného jazyka tvoria viaceré slovinské dialekty a tradícia písanej slovinčiny začínajúca pred mnohými storočiami.

Frizinské pamiatky z 10. storočia.

Dialekty

Na relatívne malom území Slovinska sa používa veľké množstvo dialektov (7 skupín, celkovo 46 nárečí), čo znamená, že slovinčina má najviac dialektov spomedzi všetkých slovanských jazykov. Je to zapríčinené viacerými okolnosťami: územie Slovinska bolo osídľované z viacerých smerov. Na území sa miešali 4 jazykové skupiny (germánska, ugrofínska, románska a slovanská), ktoré sa navzájom ovplyvňovali. Geografický ráz krajiny s alpskými údoliami a rozsiahlymi lesmi bránili kontaktu medzi ľuďmi. Všetky tieto skutočnosti prispeli k vzniku bohatého jazykového dedičstva s mnohými lokálnymi špecifikami v oblasti slovnej zásoby a gramatiky. Jednotlivé nárečia môžu byť ťažko zrozumiteľné hovoriacim z odlišných regiónov Slovinska.

  • Gorenjska narečna skupina
  • Dolenjska narečna skupina
  • Štajerska narečna skupina
  • Panonska narečna skupina
  • Koroška narečna skupina
  • Primorska narečna skupina
  • Rovtarska narečna skupina
  1. šavrinsko narečje
  2. čiško narečje
  3. kostelsko narečje
  4. mešani kočevski govori
  5. severnobelokranjsko narečje
  6. južnobelokranjsko narečje

Písmo a výslovnosť

  • a
  • b
  • c
  • č
  • d
  • e
  • f
  • g
  • h
  • i
  • j
  • k
  • l
  • m
  • n
  • o
  • p
  • r
  • s
  • š
  • t
  • u
  • v
  • z
  • ž

Slovinský pravopis je založený prevažne na etymologickom, ale čiastočne aj na fonetickom princípe. Písmená nezodpovedajú vždy tým istým hláskam, napr. písmeno „l“ na konci slova nasledujúce po samohláske sa číta ako obojperné [w] (bil [biw]). Rovnako aj písmeno „v“, za ktorým nasleduje spoluhláska, sa vyslovuje ako obojperné [w] (stavba [stawba] alebo vhod [whod]). Slovinčina používa 29 hlások, ktoré sa zapisujú 25 písmenami latinskej abecedy vrátane troch písmen s diakritikou (č, š, ž).

Prízvuk môže byť v slovinčine na ktorejkoľvek slabike slova a má význam rozlišujúcu funkciu.

Gramatika

Pri podstatných a prídavných menách musíme rozlišovať 54 rôznych tvarov paradigmy (6 pádov, 3 rody a 3 čísla). Pri slovesách rozlišujeme kategóriu osoby (1., 2. a 3.), času (prítomný čas, budúci čas, perfektum, predminulý čas) a čísla (jednotné číslo, množné číslo, duál). Slovinčina má veľa nepravidelných slovies, ktoré nie je jednoduché identifikovať. Pre cudzincov, ale často dokonca aj pre rodených hovoriacich je náročné správne umiestniť prízvuk, ale aj vytvoriť tvary genitívu či duálu.

Duál je gramatické číslo používané popri jednotnom a množnom čísle. V slovinčine sa podstatné mená pomenúvajúce dvoch ľudí, dva predmety alebo dva javy skloňujú v duáli, ktorý je odlišný od jednotného aj od množného čísla. Duál sa používa nielen pri podstatných menách, ale aj pri prídavných menách, zámenách a slovesách.

ísť (iti)

Singulár Duál Plurál
1. osoba grem greva gremo
2. osoba greš gresta greste
3. osoba gre gresta gredo

manžel (mož)

Singulár Duál Plurál
Nominatív mož moža možje
Genitív moža mož mož
Datív možu možema možem
Akuzatív moža moža može
Lokál pri možu pri možeh pri možeh
Inštrumentál z možem z možema z možmi

dievča (deklica)

Singulár Duál Plurál
Nominatív deklica deklici deklice
Genitív deklice deklic deklic
Datív deklici deklicama deklicam
Akuzatív deklico deklici deklice
Lokál pri deklici pri deklicah pri deklicah
Inštrumentál z deklico z deklicama z deklicami

Tvorenie slov a slovná zásoba

Slovinský jazyk patrí do skupiny slovanských jazykov. Zachoval si niektoré archaické črty praslovančiny, ktoré v ostatných slovanských jazykoch zanikli.

Jednou z najvýraznejších archaických čŕt je prítomnosť duálu, ktorý sa používa len v slovinčine a v lužickosrbských jazykoch v Nemecku, v ostatných slovanských jazykoch možno nájsť len jeho pozostatky.

Ďalšou archaickou črtou slovinčiny je veľmi pravidelný systém zámen. Takéto pravidelné skloňovanie zámen sa vyskytuje iba v niekoľkých jazykoch.

Opytovacie (K) Ukazovacie (T) Neurčité (VS) Vymedzovacie (N)
kaj
čo
to
to
vse
všetko
nič
nič
kdo
kto
ta, tisti
ten
vsak
každý (všetci)
nihče
nikto
kakšen
aký
takšen
taký
vsakršen
každý
nikakršen
nie
kje
kde
tam
tam
vsepovsod
všade
nikjer
nikde
kdaj
kedy
takrat / tedaj
vtedy
vedno / vsakokrat
vždy
nikoli
nikdy
kako
ako
tako
tak
vsekakor
hocijako (každým spôsobom)
nikakor
nijako
koliko
koľko
toliko
toľko
- nekoliko
niekoľko

Najčastejším slovotvorným postupom v slovinčine je odvodzovanie. V porovnaní s inými jazykmi sa v slovnej zásobe slovinčiny vyskytuje menej prevzatých slov. Prirodzene, prevzaté slová sa vyskytujú aj v slovinčine, ale často sa prispôsobujú domácim pravidlám, napr. slovo „euro“ má zdomácnenú podobu evro.

V mnohých jazykoch sa kompaktný disk nazýva CD (z ang. compact disc). V slovinčine sa udomácnil tvar zgoščenka (popri menej používanom „CD“), počítač je računalnik, smartfón je dlančnik a pod.

Citoslovcia

Vtipné alebo zvláštne príslovia a slovné spojenia

Jazykolamy

Späť nahor