Slovinčina

Slovenski jezik

Počet rodených hovoriacich

2,4 milióna

Oficiálny jazyk

Slovinsko, EÚ

Minoritný jazyk

Rakúsko, Taliansko, Maďarsko

Jazyk diaspóry

Argentína, USA, Austrália

Abeceda
25 písmen

Gramatické pády
6

Jazykový kód
sl, slv

Typologická klasifikácia jazyka
flektívny , vynechávanie zámen , SVO

Jazyková rodina
indoeurópska, južnoslovanský jazyk

Počet dialektov
približne 50

Najdlhšie slovo

dialektičnomaterialističen

dialektickomaterialistický

Zaujímavé slovo alebo veta

midva

my dvaja

zvolené za najkrajšie slovinské slovo

História

Predchodcami moderných Slovincov boli Slovania, ktorí osídľovali oblasť Východných Álp, teda územie dnešného Slovinska, južného Maďarska, južného Rakúska a severovýchodného Talianska. Osídľovanie začalo približne v 6. storočí n. l. Prvé písomné pamiatky slovinčiny pochádzajú z 10. storočia. Ide o najstaršie texty napísané v slovanskom jazyku s použitím latinky. Prvých 50 kníh v slovinčine napísali v 16. storočí protestantskí reformátori. Patrí medzi ne aj prvá gramatika slovinčiny z roku 1550 a prvý slovinský preklad Biblie. Základ moderného spisovného jazyka tvoria viaceré slovinské dialekty a tradícia písanej slovinčiny začínajúca pred mnohými storočiami.

Frizinské pamiatky z 10. storočia.

Dialekty

Na relatívne malom území Slovinska sa používa veľké množstvo dialektov (7 skupín, celkovo 46 nárečí), čo znamená, že slovinčina má najviac dialektov spomedzi všetkých slovanských jazykov. Je to zapríčinené viacerými okolnosťami: územie Slovinska bolo osídľované z viacerých smerov. Na území sa miešali 4 jazykové skupiny (germánska, ugrofínska, románska a slovanská), ktoré sa navzájom ovplyvňovali. Geografický ráz krajiny s alpskými údoliami a rozsiahlymi lesmi bránili kontaktu medzi ľuďmi. Všetky tieto skutočnosti prispeli k vzniku bohatého jazykového dedičstva s mnohými lokálnymi špecifikami v oblasti slovnej zásoby a gramatiky. Jednotlivé nárečia môžu byť ťažko zrozumiteľné hovoriacim z odlišných regiónov Slovinska.

Gorenjska narečna skupina
Dolenjska narečna skupina
Štajerska narečna skupina
Panonska narečna skupina
Koroška narečna skupina
Primorska narečna skupina
Rovtarska narečna skupina

šavrinsko narečje
čiško narečje
kostelsko narečje
mešani kočevski govori
severnobelokranjsko narečje
južnobelokranjsko narečje

Písmo a výslovnosť

Slovinský pravopis je založený prevažne na etymologickom, ale čiastočne aj na fonetickom princípe. Písmená nezodpovedajú vždy tým istým hláskam, napr. písmeno „l“ na konci slova nasledujúce po samohláske sa číta ako obojperné [w] (bil [biw]). Rovnako aj písmeno „v“, za ktorým nasleduje spoluhláska, sa vyslovuje ako obojperné [w] (stavba [stawba] alebo vhod [whod]). Slovinčina používa 29 hlások, ktoré sa zapisujú 25 písmenami latinskej abecedy vrátane troch písmen s diakritikou (č, š, ž).

Prízvuk môže byť v slovinčine na ktorejkoľvek slabike slova a má význam rozlišujúcu funkciu.

Gramatika

Pri podstatných a prídavných menách musíme rozlišovať 54 rôznych tvarov paradigmy (6 pádov, 3 rody a 3 čísla). Pri slovesách rozlišujeme kategóriu osoby (1., 2. a 3.), času (prítomný čas, budúci čas, perfektum, predminulý čas) a čísla (jednotné číslo, množné číslo, duál). Slovinčina má veľa nepravidelných slovies, ktoré nie je jednoduché identifikovať. Pre cudzincov, ale často dokonca aj pre rodených hovoriacich je náročné správne umiestniť prízvuk, ale aj vytvoriť tvary genitívu či duálu.

Duál je gramatické číslo používané popri jednotnom a množnom čísle. V slovinčine sa podstatné mená pomenúvajúce dvoch ľudí, dva predmety alebo dva javy skloňujú v duáli, ktorý je odlišný od jednotného aj od množného čísla. Duál sa používa nielen pri podstatných menách, ale aj pri prídavných menách, zámenách a slovesách.

ísť (iti)

	Singulár	Duál	Plurál
1. osoba	grem	greva	gremo
2. osoba	greš	gresta	greste
3. osoba	gre	gresta	gredo

manžel (mož)

	Singulár	Duál	Plurál
Nominatív	mož	moža	možje
Genitív	moža	mož	mož
Datív	možu	možema	možem
Akuzatív	moža	moža	može
Lokál	pri možu	pri možeh	pri možeh
Inštrumentál	z možem	z možema	z možmi

dievča (deklica)

	Singulár	Duál	Plurál
Nominatív	deklica	deklici	deklice
Genitív	deklice	deklic	deklic
Datív	deklici	deklicama	deklicam
Akuzatív	deklico	deklici	deklice
Lokál	pri deklici	pri deklicah	pri deklicah
Inštrumentál	z deklico	z deklicama	z deklicami

Tvorenie slov a slovná zásoba

Slovinský jazyk patrí do skupiny slovanských jazykov. Zachoval si niektoré archaické črty praslovančiny, ktoré v ostatných slovanských jazykoch zanikli.

Jednou z najvýraznejších archaických čŕt je prítomnosť duálu, ktorý sa používa len v slovinčine a v lužickosrbských jazykoch v Nemecku, v ostatných slovanských jazykoch možno nájsť len jeho pozostatky.

Ďalšou archaickou črtou slovinčiny je veľmi pravidelný systém zámen. Takéto pravidelné skloňovanie zámen sa vyskytuje iba v niekoľkých jazykoch.

Opytovacie (K)	Ukazovacie (T)	Neurčité (VS)	Vymedzovacie (N)
kaj čo	to to	vse všetko	nič nič
kdo kto	ta, tisti ten	vsak každý (všetci)	nihče nikto
kakšen aký	takšen taký	vsakršen každý	nikakršen nie
kje kde	tam tam	vsepovsod všade	nikjer nikde
kdaj kedy	takrat / tedaj vtedy	vedno / vsakokrat vždy	nikoli nikdy
kako ako	tako tak	vsekakor hocijako (každým spôsobom)	nikakor nijako
koliko koľko	toliko toľko	-	nekoliko niekoľko

Najčastejším slovotvorným postupom v slovinčine je odvodzovanie. V porovnaní s inými jazykmi sa v slovnej zásobe slovinčiny vyskytuje menej prevzatých slov. Prirodzene, prevzaté slová sa vyskytujú aj v slovinčine, ale často sa prispôsobujú domácim pravidlám, napr. slovo „euro“ má zdomácnenú podobu evro.

V mnohých jazykoch sa kompaktný disk nazýva CD (z ang. compact disc). V slovinčine sa udomácnil tvar zgoščenka (popri menej používanom „CD“), počítač je računalnik, smartfón je dlančnik a pod.

Lingvopedia