Španielčina
Español
Počet rodených hovoriacich
približne 450 miliónov
Oficiálny jazyk
Mexiko (110 miliónov), Kolumbia (47 miliónov), Španielsko (46 miliónov), Argentína (40 miliónov), Peru (28 miliónov), Venezuela (27 miliónov), Čile (17 miliónov), Guatemala, Ekvádor, Kuba, Dominikánska republika, Bolívia, Honduras, Paraguaj, Salvádor, Nikaragua, Kostarika, Portoriko, Panama, Uruguaj, Západná Sahara, EÚ
Minoritný jazyk
Spojené štáty americké, Belize, Andorra, Gibraltár, Izrael
Jazyk diaspóry
Spojené štáty americké, Kanada, Austrália, Veľká Británia, Francúzsko, Švajčiarsko, Nemecko, Brazília, Maroko, Izrael, Taliansko, Alžírsko
Abeceda
27 písmen
27 písmen
Gramatické pády
0
0
Jazykový kód
es, spa
es, spa
Typologická klasifikácia jazyka
flektívny , vynechávanie zámen , SVO
flektívny , vynechávanie zámen , SVO
Jazyková rodina
indoeurópska; románsky jazyk
indoeurópska; románsky jazyk
Počet dialektov
niekoľko stoviek dialektov (európske: severné polostrovné, centrálno-južné polostrovné, južné, kanárske; americké: mexické, karibské, andsko-pacifické, la platské, čilské, stredoamerické)
niekoľko stoviek dialektov (európske: severné polostrovné, centrálno-južné polostrovné, južné, kanárske; americké: mexické, karibské, andsko-pacifické, la platské, čilské, stredoamerické)
Najdlhšie slovo
ciclopentanoperhidrofenantreno
cyklopentanoperhydrofenantrén (kondenzovaný cyklický uhľovodík sterán)
Zaujímavé slovo alebo veta
otorrinolaringología
otolaryngológia
ferrocarrilero
železničiar
Parangaricutirimícuaro
názov mesta v Mexiku (slovo slúži ako jazykolam)
Úvod
Španielčina (español), tiež nazývaná kastílčina (castellano), je románsky jazyk, ktorý vznikol v Kastílii – historickom regióne Španielska. Podobne ako iné románske jazyky, aj španielčina sa vyvinula z hovorenej latinčiny v období po príchode Rimanov na Pyrenejský polostrov (218 p. n. l.). Kolonizácia Ameriky, ktorá začala v 16. storočí, rozšírila španielčinu na väčšine amerického kontinentu. Po získaní nezávislosti sa v nových amerických krajinách začal proces jazykového zjednocovania.
Španielčina je rodným jazykom pre približne 450 miliónov ľudí – druhý najväčší počet na svete (po mandarínskej čínštine). 60 miliónov ľudí používa španielčinu ako druhý jazyk a 20 miliónov ľudí ju študuje ako cudzí jazyk. Je to tretí najpoužívanejší jazyk na internete (182 miliónov používateľov). Španielčina je jedným zo šiestich oficiálnych jazykov Organizácie spojených národov a používa sa tiež ako oficiálny jazyk Európskej únie, Mercosuru (obchodné združenie štátov juhoamerických krajín), organizácie FIFA a iných medzinárodných organizácií.
História
-
Pred 3. st. n. l.
Obdobie pred príchodom Rimanov
-
3. st. p. n. l. – 1. st. n. l.
Romanizácia Pyrenejského polostrova, latinčina nahradila predchádzajúce jazyky.
-
409 – 711
Obdobie migrácie – vplyv Vizigótov
-
711
Invázia Maurov – vplyv arabčiny
-
722
Začiatok reconquisty
-
13. storočie
Alfonz X. Múdry – rozšírenie kastílčiny (založenie Toledskej prekladateľskej školy)
-
10. – 14. storočie
Stredoveká španielčina
-
12. – 14. storočie
Jazyk lyriky
-
1492
Koniec reconquisty
-
1492
Vydanie učebnice Grammatica, ktorú napísal Antonio de Nebrija. Ide o prvú knihu, ktorá sa venuje štruktúre západoeurópskeho jazyka (iného ako latinčiny).
-
1208
Prvá univerzita v Španielsku (Univerzita v Palencii)
-
15. – 17. storočie
Raná moderná španielčina (klasická španielčina)
Je poznačená radom fonologických a gramatických zmien, na základe ktorých sa stará španielčina transformovala na modernú španielčinu.
-
15. – 17. storočie
Objavy, jazyk obchodu a misionárov, rozšírenie jazyka do celého španielskeho koloniálneho impéria (vplyv indiánskych jazykov)
.jpg){kind=link}
Podobne ako v iných románskych jazykoch, aj v španielčine prebehlo počas jej vývoja niekoľko systematických hláskových zmien. V jazyku sa začali používať dvojhlásky, pôvodné spoluhláskové skupiny „pl-“, „cl-“ a „fl-“ sa zmenili na palatálu /ʎ/, ktorá sa zapisuje ako „ll“ a podobá sa výslovnosti slovenského mäkkého ľ (ale neplatí to pre všetky varianty španielčiny), napr. plorare → llorar.
Písmo a výslovnosť
Španielčina používa latinku s jednou dodatočnou spoluhláskou ñ, ktorá reprezentuje palatálnu nosovku. Samohlásky môžu mať dĺžeň (označuje prízvuk, nie dĺžku).
- a
- á
- b
- c
- d
- e
- é
- f
- g
- h
- i
- í
- j
- k
- l
- m
- n
- ñ
- o
- ó
- p
- q
- r
- s
- t
- u
- ú
- ü
- v
- w
- x
- y
- z
V abecede sa nachádza aj 5 digrafov (zložka z dvoch písmen reprezentujúca jednu hlásku): ch, ll, rr, gu, qu.
Gramatika
V španielčine sa rozlišujú oznamovací spôsob (indikatív) a konjunktív (nemá ekvivalent v slovenčine). Oznamovací spôsob vyjadruje skutočný alebo navonok skutočný dej, konjunktív sa používa na vyjadrenie pochybnosti v hypotetických situáciách.
-
Llegaré aunque mi coche no funciona.
Prídem, hoci moje auto nefunguje. (indikatív)
(hovoriaci vie, že jeho auto nefunguje) -
Llegaré aunque mi coche no funcione.
Prídem, aj keby moje auto nešlo. (konjunktív)
(hovoriaci si nie je istý, či auto pôjde alebo nie) -
Quizás lo pueden hacer.
Možno to môžu urobiť.
(hovoriaci vie, že môžu, ale nevie, či to urobia) -
Quizás lo puedan hacer.
Možno to môžu urobiť.
(hovoriaci si nie je istý, či to môžu urobiť)
Skloňovanie podstatných mien:
| Mužský rod | Ženský rod | |
|---|---|---|
| čierna mačka | okrúhly stôl | |
| Singulár | el gato negro | la mesa redonda |
| Plurál | los gatos negros | las mesas redondas |
Časovanie slovies
Španielčina rozoznáva 3 typy pravidelných slovies (zakončených na „-ar“, „-er“, „-ir“), napr. hablar (rozprávať), comer (jesť) a dormir (spať). Okrem pravidelných slovies sa v jazyku nachádza mnoho nepravidelných slovies alebo skupín slovies. V čiastočne nepravidelných slovesách niekedy dochádza k zmene prízvučnej hlásky v koreni a prízvučnej hlásky v zakončení slova.
| Prízvuk v koreni slova | Prízvuk na koncovke | |
|---|---|---|
|
querer
chcieť/milovať |
quiero
chcem/milujem |
queremos
chceme/milujeme |
|
dormir
spať |
duermo
spím |
dormimos
spíme |
Paradigma slovies zakončených na -er („comer“ znamená „jesť“):
| Singulár | Plurál | |||||
|---|---|---|---|---|---|---|
| 1. osoba | 2. osoba | 3. osoba | 1. osoba | 2. osoba | 3. osoba | |
| Indikatív | ||||||
| Prítomný čas | como | comes | come | comemos | coméis | comen |
| Imperfektum | comía | comías | comía | comíamos | comíais | comían |
| Minulý čas | comi | comiste | comió | comimos | comisteis | comieron |
| Budúci čas | comeré | comerás | comerá | comeremos | comeréis | comerán |
| Konjunktív | ||||||
| Prítomný čas | coma | comas | coma | comamos | comáis | coman |
| Imperfektum | comiera / comiese | comieras / comieses | comiera / comiese | comiéramos / comiésemos | comierais / comieseis | comieran / comiesen |
| Budúci čas | comiere | comieres | comiere | comiéremos | comieres | comieren |
| - | ||||||
| Kondicionál | comería | comerías | comería | comeríamos | comeríais | comerían |
| Imperatív | come | coma | comamos | comed | coman | |
Nasledujúce zložené slovesné tvary sa tvoria pomocným slovesom haber. Príklady sú uvedené v 1. osobe jednotného čísla:
| Indikatív | Konjunktív | |
|---|---|---|
| Zložené préteritum perfekta | he comido | haya comido |
| Zložený predminulý čas | había comido | hubiera comido/hubiese comido |
| Predbudúci čas | habré comido | hubiere comido |
| Zložený podmieňovací spôsob | habría comido | - |
Tvorenie slov a slovná zásoba
Približne 60 % slovnej zásoby španielčiny tvoria slová latinského pôvodu, asi 10 % slov je prevzatých z gréčtiny, 10 % z gótčiny (vymretý východogermánsky jazyk), 10 % z arabčiny a 10 % z iných jazykov, napr. z germánskych jazykov, baskičtiny, iberčiny, katalánčiny, mayčiny, jazyka nahuatl, kečuánčiny, ajmarčiny a iných).
Arabské slová v španielčine
Španielčinu značne ovplyvnila pr9tomnosť moslimov na Pyrenejskom polostrove v rokoch 711 až 1492. Niektoré slová arabského pôvodu sa dajú často rozoznať podľa začiatočného „al-“ (arabský určitý člen).
-
aceituna
oliva -
albornoz
župan -
alboroto
nepokoj / nadšenie -
alcalde
starosta -
enchufar
pripojiť -
naranja
pomaranč
Vplyv amerických domorodých jazykov
Španieli na svojich dobyvateľských cestách zistili, že ich slovná zásoba nestačí na odlišnú americkú prírodu, a preto názvy tisícov zvierat, rastlín a miest preberali z indiánskych jazykov. Niektoré z týchto slov sa používajú len na určitých územiach španielsky hovoriaceho sveta, iné sa stali medzinárodne známe, napr. čokoláda, tequila alebo puma).
Španielske slová prevzaté z jazyka nahuatl
Slová z jazyka nahuatl sa v súčasnosti používajú predovšetkým v Mexiku a Strednej Amerike. Tieto slová pomenúvajú prevažne zvieratá, rastliny, ovocie, zeleninu, jedlá, nápoje a domáce potreby.
Mnohé z týchto slov sú zakončené na „-tl“. Táto prípona sa v španielčine zredukovala na zakončenie „-te“, napr. axolotl (americký druh mloka) = ajolote.
-
chapulín
lúčny koník -
guajalote
moriak -
ocelote
ocelot (mačkovitá šelma) -
cacao
kakao -
chile
čili paprička -
tomate
paradajka -
chocolate
čokoláda -
tequila
tequila -
papalote
šarkan
Kečuánske slová v španielčine
-
pampa
pampa (juhoamerická step) -
llama
lama -
cancha
ihrisko, hracie pole -
puma
puma -
cóndor
kondor -
coca
koka (ker obsahujúci kokaín/droga vyrábaná z tohto kra) -
guano
guáno (trus morských vtákov používaný ako hnojivo)
Dialekty
Regionálne varianty španielčiny sa navzájom odlišujú vo výslovnosti a slovnej zásobe. Najväčšie rozdiely badať medzi európskou španielčinou a latinskoamerickou španielčinou, ale odlišnosti sa vyskytujú aj v rámci Španielska a v Hispanoamerike (región amerických krajín hovoriacich po španielsky).
Citoslovcia
Vtipné alebo zvláštne príslovia a slovné spojenia
