Portugalčina
Língua portuguesa
Língua portuguesa
cca 220 miliónov
Brazília (185 miliónov), Portugalsko/Azory/Madeira (11 miliónov), Angola (60 000), Mozambik (30 000), Kapverdy (25 000), Východný Timor, Rovníková Guinea, Guinea-Bissau, Demokratická republika Svätého Tomáša a Princovho ostrova, Macao, EÚ
Paraguaj (750 000), Južná Afrika (617 000), Uruguaj (28 000), Goa (250 000)
Francúzsko (750 000), Spojené štáty americké (365 000), Kanada, Švajčiarsko, Belgicko, Nemecko (každá krajina cca 80 000), Luxembursko (50 000), Venezuela
Rozmach silnej námornej ríše podnietil rozšírenie portugalčiny z Pyrenejského polostrova. Portugalci na svoje námorné cesty využívali obrovské plachetnice nazývané naus. Počas plavieb na Ďaleký východ si zakladali obchodné miesta na pobreží Afriky, Indie (Goa), Číny (Macao) a na strategicky dôležitých námorných trasách (Kapverdy, Východný Timor). Avšak 90 % námorníkov zvyčajne počas plavby zahynulo, preto nedochádzalo k väčším presunom populácie. V bližšom susedstve Portugalci osídlili Azorské ostrovy a Madeiru, na ktorých v súčasnosti existujú osobitné dialekty portugalčiny, a tieto ostrovy predstavovali predsunutú základňu pre ďalšiu expanziu. Za najväčší úlovok Portugalska sa považuje získanie Brazílie, ktorá sa stala ohniskom miešania indiánskych, portugalských a (vďaka rozmáhajúcemu sa obchodu s otrokmi) aj afrických génov. Žiaľ, rozšírenie portugalčiny, európske choroby a prístup otrokárov spôsobili zánik tisícov indiánskych jazykov. Iba jediný z jazykov naozaj konkuroval portugalčine – pidžin Lingua Geral založený na tupijsko-guaraníjskych jazykoch, ktorý sa používal niekoľko storočí v oblasti Amazónie. V súčasnosti väčšina portugalsky hovoriacich žije v Brazílii. A práve v tejto krajine, kde kedysi kráľovský dekrét zakázal používanie tlačiarenských strojov, dnes telenovela ako žáner multimédií s vysokou produkciou nasmerovala kultúrny vplyv opačným smerom, a to z bývalej kolónie do Portugalska.
Migračné obdobie
Vplyv Vizigótov
Invázia Maurov
Vplyv arabčiny
Nezávislosť Portugalska
Jazyk básní
Koniec obdobia reconquisty
Vznik prvej portugalskej univerzity
Madeira
Azorské ostrovy
Kalkata, India
Pedro Álvares Cabral objavil Brazíliu.
Goa (India)
Macao (Čína)
Personálna únia so Španielskom
Obdobie Pombalových reforiem
Invázia Napoleona, presun kráľovského dvora do Brazílie
Nezávislosť Brazílie
Dekolonizačné vojny v Afrike. Emigrácia miliónov Portugalčanov.
Mapa zobrazujúca jazykový vývoj na juhozápade Európy
Zdroj: Wikimedia Commons
Portugalčina, podobne ako ostatné románske jazyky, zaznamenala počas svojho vývoja niekoľko systematických hláskových zmien. Hoci je lexikálne najbližšia španielčine, svojimi samohláskami sa viac približuje taliančine a katalánčine, keďže si zachovala pôvodné latinské samohlásky, ktoré v španielčine a francúzštine boli nahradené dvojhláskami.
Portugalčina používa písmená latinskej abecedy, písmeno ç a diakritiku nad samohláskami. Tieto diakritické znamienka neslúžia len na označenie prízvuku, ale majú aj fonetickú platnosť.
Portugalský pravopis je pomerne pravidelný, vo väčšine prípadov sa zo zapísaného slova dá určiť výslovnosť. Portugalčina obsahuje veľa samohlások, najmä jej brazílska verzia, ktorá používa jambicko-sylabický rytmus až do takej miery, že v hovorenej reči sa vkladajú do spoluhláskových skupín dodatočné samohlásky, napr. pi-si-co-lo-gi-a namiesto psicologia (psychológia). Na druhej strane sa v Portugalsku samohlásky vyslovujú redukovane do takej miery, že pre Brazílčanov je výsledná podoba slova len nezrozumiteľný zhluk spoluhlások, napr. Frnandpssoa namiesto Fer-nan-do Pe-sso-a (slávny básnik). Rytmická brazílska portugalčina stála pri zrode živej tanečnej kultúry, zatiaľ čo melancholický portugalský hudobný štýl fado vyvoláva skôr plač než náladu tancovať.
Mužský rod | Ženský rod | |
---|---|---|
čierny kôň | okrúhly stôl | |
Singulár | o cavalo preto | a mesa redonda |
Plurál | os cavalos pretos | as mesas redondas |
V portugalčine sa rozlišujú 3 pravidelné typy časovania (-ar, -er, -ir), napr. falar (rozprávať), comer (jesť) a dormir (spať). V portugalčine je množstvo nepravidelných slovies a slovesných skupín. Pri časovaní dochádza často k zmene samohlások pri posunutí prízvuku z koreňa na zakončenie slova. K alternácii dochádza aj medzi tzv. tmavými (a/o) a svetlými (e/i) samohláskovými zakončeniami.
Prízvuk na koreni slova | Prízvuk na konci slova | |
---|---|---|
dormir
spať
|
durmo
spím
|
dormimos
spíme
|
Tmavé samohláskové zakončenie | Svetlé samohláskové zakončenie | |
---|---|---|
consentir
súhlasiť
|
consinto
súhlasím
|
consente
on/ona súhlasí
|
comer
jesť
|
Singulár | Plurál | ||||
---|---|---|---|---|---|---|
1. osoba | 2. osoba | 3. osoba | 1. osoba | 2. osoba | 3. osoba | |
Indikatív | ||||||
Prítomný čas | como | comes | come | comemos | comeis | comem |
Imperfektum | comia | comias | comia | comíamos | comíeis | comiam |
Minulý čas | comi | comeste | comeu | comemos | comestes | comeram |
Predminulý čas | comera | comeras | comera | comêramos | comêreis | comeram |
Budúci čas | comerei | comerás | comerá | comeremos | comereis | comerão |
Konjunktív | ||||||
Prítomný čas | coma | comas | coma | comamos | comais | comam |
Imperfektum | comesse | comesses | comesse | comêssemos | comêsseis | comessem |
Budúci čas | comer | comeres | comer | comermos | comerdes | comerem |
- | ||||||
Kondicionál | comeria | comerias | comeria | comeríamos | comeríeis | comeriam |
Imperatív | come | (coma) | (comamos) | comei | (comam) | |
Osobný infinitív | comer | comeres | comer | comermos | comerdes | comerem |
Na vyjadrenie zložených časov portugalčina používa pomocné sloveso ter (mať). Príklady sú uvedené v 1. osobe jednotného čísla:
Indikatív | Konjunktív | |
---|---|---|
Zložené préteritum perfekta | tenho comido | tenha comido |
Zložený predminulý čas | tinha comido | tivesse comido |
Predbudúci čas | terei comido | tiver comido |
Zložený podmieňovací spôsob | teria comido | - |
Pre portugalčinu nie je typickým slovotvorným postupom skladanie (spájanie viacerých koreňov slov), ale nové slová sa tvoria prevažne odvodzovaním pomocou prefixov (napr. hiper- = hyper-) a sufixov (napr. -ização = -izácia). Najdlhšími slovami v portugalčine sú preto vedecké termíny (z oblasti chémie, medicíny a sociológie), ktoré sú gréckeho alebo latinského pôvodu.
Portugalská lexika obsahuje množstvo slov arabského pôvodu, ktoré pochádzajú z obdobia islamskej nadvlády a reconquisty. Slová arabského pôvodu sa dajú často rozoznať podľa ich začiatku „al-“ (arabský člen).
Portugalčina nemala výrazy na pomenovanie častí bohatej brazílskej prírody, preto Portugalci prevzali desiatky tisíc názvov zvierat, rastlín a geografických objektov z indiánskych jazykov, prevažne z jazyka Tupí a jeho jezuitmi štandardizovanej podoby s názvom Lingua Geral:
Jedlo a náboženstvo otrokov z Angoly sa stalo neoddeliteľnou súčasťou brazílskej mentality a života, čo sa prejavilo aj v slovnej zásobe prevzatím viacerých pomenovaní, napr. feijoada (dusená fazuľa) a exu (druh démona).
Portugalčina má dve štandardizované podoby, európsku (luzitánsku) a brazílsku. Rozdiel medzi týmito podobami je porovnateľný s pravopisnými a lexikálnymi odlišnosťami medzi britskou a americkou angličtinou, obe portugalské variety sa však medzi sebou navyše odlišujú aj niektorými gramatických vlastnosťami. Nárečia portugalčiny sú veľmi rôznorodé vo výslovnosti a v slovnej zásobe. V Portugalsku a na jeho ostrovoch existuje 10 hlavných nárečových oblastí. V Španielsku je spomedzi portugalských nárečí najvýznamnejšie galícijské, ktoré sa z politických dôvodov považuje za samostatný jazyk a v Galícii je popri španielčine úradným jazykom. Brazílske dialekty obsahujú veľa slov z indiánskych a afrických jazykov, podobne aj z iných európskych jazykov imigrantov. Portugalské dialekty sa zachovali vo všetkých oblastiach bývalého koloniálneho impéria. Súčasné obrodenie portugalčiny v Angole a Mozambiku je podporované silnými štandardizačnými tendenciami, čo nepriaznivo vplýva na dialekty. Nakoniec, stále existujú aj portugalské kreolské jazyky (nie dialekty), ktoré sa vyvinuli z portugalských obchodných pidžinov. Ide o jazyk Kabuverdiano, ktorý sa používa na Kapverdských ostrovoch, Forro, ktorým sa hovorí v Demokratickej republike Svätého Tomáša a Princovho ostrova, a Papiamento, ktorý sa používa na karibských ostrovoch Aruba, Bonaire a Curaçao.
Nárečová mapa kontinentálneho Portugalska spolu s ďalšími románskymi jazykmi
Zdroj: Wikimedia Commons