Úvod

Je zaujímavé, že plynulo po írsky hovorí vyšší počet ľudí ako je počet samotných rodených hovoriacich (podobne je na tom aj angličtina). Štúdie ukázali, že írčina nie je rodným jazykom až jednej tretiny ľudí používajúcich írčinu každodenne. Na druhej strane, niektorí rodení hovoriaci z oblastí, v ktorých na dorozumievanie slúži angličtina (tzv. Galltacht, oblasť cudzej reči), majú len zriedkakedy príležitosť komunikovať v írčine. V Írsku dokonca funguje extrémna verzia zdvorilosti – keď do miestnosti plnej Írov vstúpi človek, ktorý hovorí iba po anglicky, všetci prítomní prepnú do angličtiny. Oblasti, v ktorých sa írčina zachovala ako hlavný dorozumievací jazyk, sú známe ako Gaeltacht.

Zdroj: Wikimedia Commons

História

Írčina sa považuje za jeden z najstarších európskych jazykov. Najstarší text Amra Choluim Chille (Nárek za svätcom menom Colm Cille alebo Columba) pochádza z roku 597 pred n. l. Írčina bola písaným jazykom už 1410 rokov, keď sa 1. januára 2007 stala oficiálnym jazykom EÚ. Počas anglickej okupácie platili Nariadenia Kilkenny (z angl. Statutes of Kilkenny) z roku 1366, ktoré zakazovali používanie írčiny. V neskoršej verzii Nariadení sa dokonca uvádzalo: „Každý Angličan sa musí naučiť po anglicky, inak bude považovaný za írskeho nepriateľa.” Keď sa anglický kráľ Henrich VIII. v roku 1541 vyhlásil za „kráľa Írska“, vyhlásenie muselo byť preložené do írčiny, aby mu parlament anglickej kolónie v Dubline rozumel.

Napriek stáročným snahám vyhubiť írsky jazyk ho väčšia časť obyvateľstva používala až do obdobia Veľkého írskeho hladomoru v rokoch 1845 – 1849, kedy kvôli hladu zahynulo až 1 – 2 milióny Írov. Na konci 19. storočia preto írčina takmer zanikla, no k jej oživeniu došlo v roku 1922, kedy sa Írsko osamostatnilo a vláda sa dohodla, že sa na základných a stredných školách bude opäť vyučovať írsky jazyk, a to v rozsahu minimálne 1 hodina denne. Dohoda z Veľkého piatka z roku 1998, ktorá ukončila politické násilie v Severnom Írsku, obsahovala 3 strany záväzkov britskej vlády na podporu írčiny.

Gramatika

Írska gramatika je zložitá. Často dochádza k zmenám začiatočnej hlásky slova, napr. a cosa (jej nohy), a chosa (jeho nohy), a gcosa (ich nohy). V írčine sa nevyskytuje sloveso mať. Sloveso byť reflektuje významový rozdiel, ktorý sa napríklad aj v španielčine vyjadruje pomocou dvoch slovies ser/estar (is/tá v írčine), napr. is bean í (ona je žena), ale tá sí anseo (ona je tu). Írčina reflektuje aj ďalší významový odtienok slovesa „byť“ podobne ako poľština pomocou dvojice slovies jest/bywa (tá/bíonn v írčine), napr.tá sí anseo (ona je tu teraz), ale bíonn sí anseo (ona tu zvyčajne je).

Írčina má dve samostatné skupiny čísloviek pre ľudí a pre iné objekty (zvieratá a i.): „dva kone“ sú dhá chapall, ale „dvaja ľudia“ sú jednoducho beirt.

Írčina podobne ako maďarčina označuje jednu časť páru ako „polovicu“, napr. ar leathchois znamená jednonohý, doslovný preklad je „s jednou polovicou nohy“, ar leathshúil je jednooký atď.

Gabh mo leithscéal = ospravedlňte ma, doslovne „prijmite moju polovicu príbehu“.