Maďarčina
Magyar nyelv
Magyar nyelv
približne 15 miliónov
Maďarsko (takmer 10 mil. hovoriacich), EÚ
Rumunsko (2 mil.), Slovensko (1 mil.), Ukrajina (250 000), Srbsko, Chorvátsko, Slovinsko (spolu približne 700 000) a Rakúsko (50 000), regionálny jazyk na Slovensku, v Srbsku a v Slovinsku
USA, Kanada, Izrael, Nemecko, Francúzsko, UK, Brazília, Rusko, Austrália, Argentína, Čile
Poradie mena, priezviska, adresy a dátumu je iné ako v ostatných európskych jazykoch:
Maďarský jazyk má niekoľkotisícročnú históriu siahajúcu do Ázie. Pôvod jazyka nie je presne známy, najčastejšie sa maďarčina zaraďuje k ugrofínskym jazykom, ale existujú aj alternatívne teórie. Približne pred 3 000 rokmi sa maďarčina vyčlenila zo skupiny ugrofínskych jazykov v blízkosti pohoria Ural, neskôr mali na ňu silný vplyv turkické jazyky. Z prehistorického obdobia maďarčiny nejestvujú žiadne písomné doklady.
Aglutinačné vlastnosti jazyka a slovná zásoba, v ktorej sa nachádzajú slová ako kéz „ruka“, vér „krv“, ló „kôň“, hal „ryba“, víz „voda“ a i. svedčia o podobnosti maďarčiny s fínskym jazykom (pozrite si príbuzné slová v odkaze Ugrofínske jazyky). Pri podrobnejšom skúmaní starej slovnej zásoby sa zistilo, že značná časť slov pochádza z turkických jazykov, napr. gyümölcs „ovocie“, alma „jablko“, búza „pšenica“, sajt „syr“, sör „pivo“, bor „víno“ alebo disznó „prasa“.
Staré maďarské písmo rovás (runové písmo písané sprava doľava) nahradila v období vlády prvého uhorského kráľa Štefana I. (997 – 1038) latinka.
Zdroj: Wikimedia Commons
Maďarčina používa písmená latinky na zachytenie 14 samohlások a 25 spoluhlások, okrem nich má 9 písmen s diakritikou (á, é, í, ó, ö, ő, ú, ü, ű).
Každá samohláska môže byť krátka alebo dlhá (označená dĺžňom nad písmenom). Slovo kor znamená „vek“ a kór je „choroba“!
Písmeno | Príklad |
---|---|
a | nagy (veľký) |
á | lány (dievča) |
e | nem (nie) |
é | szép (krásny) |
i | kicsi (malý) |
í | ír (písať) |
o | mozi (film) |
ó | jó (dobrý) |
ö | jön (prísť) |
ő | főnök (šéf) |
u | kutya (pes) |
ú | úgy (taký) |
ü | ügy (záležitosť) |
ű | sűrű (hustý) |
Každá spoluhláska má aj dlhý tvar, ale v dlhom tvare nemôže stáť na začiatku slova (napr. ebben „v tomto“, szebb „krajší“). Slovo megy = „ide“, ale meggy = „višňa“!
Písmeno | Príklad |
---|---|
p | szép (krásny) |
b | barát (kamarát) |
t | téma (téma) |
d | dél (poludnie) |
ty | tyúk (sliepka) |
gy | gyerek (dieťa) |
k | kicsi (malý) |
g | hideg (chladný) |
f | fa (strom) |
v | van (je) |
sz | szép (krásny) |
z | az (tamten, určitý člen) |
s | és (a) |
zs | zsák (taška) |
h | hír (správy) |
c | cél (cieľ) |
cs | csak (len) |
dz | edz (tvrdnúť) |
dzs | dzsessz (džez) |
m | ma (dnes) |
n | nem (nie) |
ny | anya (matka) |
l | lány (dievča) |
r | ír (písať) |
j, ly | jön, lyuk (prísť, diera) |
Maďarská výslovnosť je pomerne pravidelná.
Maďarčina má osobitnú štruktúru, v ktorej sa všetky gramatické a syntaktické funkcie vyjadrujú pomocou morfém pripájaných ku koreňu slova (typická črta aglutinačných jazykov).
Slová v aglutinačných jazykoch vznikajú pripájaním jednoznačných, zreteľne oddeliteľných prípon (morfém), z ktorých má každá svoju špecifickú funkciu. Týmto morfémam zodpovedajú v indoeurópskych jazykoch samostatné slová, napr. predložky a privlastňovacie prídavné mená.
Tvar podstatného mena sa vytvára nasledujúcimi spôsobmi: ku koreňu slova sa pridáva prípona pre množné číslo alebo prípona vyjadrujúca privlastňovací vzťah (ekvivalent slov môj, tvoj, jeho atď.), ďalej prípona označujúca vlastníka a pádová koncovka (napr. barátoméban).
Nižšie uvádzame 18 pádových koncoviek (presný počet pádov je diskutabilný):
Koncovka | Príklad | |
---|---|---|
Nominatív | /- | barát (kamarát) |
Akuzatív | -t/at/ot/et/öt | barátot (kamaráta) |
Datív | -nak/nek | barátnak (kamarátovi) |
Inštrumentál | -val/vel | baráttal (s kamarátom) |
Kauzál-finál | -ért | barátért (pre kamaráta) |
Translatív-faktív | -vá/vé | baráttá ((obrátiť sa) ku kamarátovi) |
Inessív | -ban/ben | barátban (v kamarátovi) |
Superessív | -n/on/en/ön | baráton (na kamarátovi) |
Adessív | -nál/nél | barátnál (pri kamarátovi) |
Sublatív | -ra/re | barátra (na kamaráta) |
Delatív | -ról/ről | barátról (o kamarátovi) |
Illatív | -ba/be | barátba (do kamaráta) |
Elatív | -ból/ből | barátból (z kamaráta) |
Allatív | -hoz/hez/höz | baráthoz (ku kamarátovi) |
Ablatív | -tól/től | baráttól (od kamaráta) |
Terminatív | -ig | barátig (na kamarátovi ) |
Formatív | -ként | barátként (podobný kamarátovi) |
Essív-formál | -ul/ül | barátul (ako kamarát) |
Podstatné mená môžu mať v maďarčine viac ako 1 000 rozličných tvarov! V jazyku existujú aj postpozície (ekvivalenty niektorých slovenských predložiek, ale stoja za slovom), napr. előtt „pred“, mögött „za“: a ház mögött „za domom“.
Lokatívne pády (a postpozície) môžu vyjadrovať podobne ako vo fínčine pôvod, miesto a smer:
Odkiaľ | Kde | Kam |
---|---|---|
házból
(prísť) z domu
|
házban
(byť) v dome
|
házba
(ísť) do domu
|
ház mögül
(prísť) spoza domu
|
ház mögött
(byť) za domom
|
ház mögé
(ísť) za dom
|
V maďarčine vznikajú nové slová odvodzovaním. Sufix -ság/ség sa využíva na tvorbu abstraktného pojmu, napr. jóság (dobrota) a szépség (krása). Nové slovesá vznikajú z podstatným mien pridaním prípony -z alebo -l:
Skladanie je v maďarčine najproduktívnejší spôsob tvorenia nových slov. Slovná zásoba maďarčiny obsahuje množstvo veľmi dlhých slov, napr.:
Slovo tan („štúdia, téza“) predstavuje základ mnohých slov:
Rozsah zmien významu možno vidieť na príklade odvodených tvarov slovesa ad („dať“):
V maďarčine sa nerozlišujú gramatické rody. V jazyku sa dokonca nepoužívajú odlišné zámená ona a on, je iba jedno spoločné zámeno pre 3. osobu jednotného čísla, a to ő (používa sa iba pri zdôraznení). Je preto celkom reálne prečítať v maďarčine veľkú časť románu bez toho, aby sme zistili pohlavie postáv.
Pri rodinných vzťahoch zohráva dôležitú úlohu vek. V maďarčine sa nevyskytuje pomenovanie „sestra“, používajú sa len výrazy „mladšia sestra“ húg a „staršia sestra“ nővér, ktoré fungujú v bežnej komunikácii týkajúcej sa rodinných vzťahov. To isté platí aj pre pomenovanie „brat“, kedy musíme použiť slová öcs „mladší brat“ alebo bátya „starší brat“ podľa jeho relatívneho veku.
Časti tela, ktoré sú párové, sa vyjadrujú v jednotnom čísle.
Szép szeme van
krásne oko+(jej/jeho) je
Má krásne oči.
Slovo fa má dva významy: „drevo“ a „strom“, podobne ako slovo bőr pomenúva „pokožku“, ale aj „kožu“.