Prejsť na obsah

Čeština

Český jazyk

Počet rodených hovoriacich

približne 10 miliónov

Oficiálny jazyk

Česká republika, EÚ; môže sa používať v úradnej komunikácii v Slovenskej republike

Minoritný jazyk

Rakúsko, Nemecko, Chorvátsko, Slovensko

Jazyk diaspóry

Bulharsko, Chorvátsko, Poľsko, Rumunsko, Srbsko, Veľká Británia, Ukrajina, Argentína, Austrália, Brazília, Kanada, USA

Abeceda
latinka / 42
Gramatické pády
7
Jazykový kód
cs, cze, ces
Typologická klasifikácia jazyka
flektívny , vynechávanie zámen , SVO
Jazyková rodina
indoeurópska rodina (patrí do západoslovanskej skupiny slovanských jazykov spolu so slovenčinou, poľštinou, lužickou srbčinou a dvoma zaniknutými jazykmi polabčinou a severnou slovinčinou)
Počet dialektov
5 hlavných nárečových skupín; výrazná prítomnosť „obecnej češtiny“ v protiklade k spisovnému jazyku (diglosia)

Najdlhšie slovo

nejnezkomercionalizovávatelnejšího
najneskomercionalizovávateľnejšieho
nejneznepravděpodobnostňovávatelnějšího
najneznepravdepodobnostňovávateľnejšieho

Zaujímavé slovo alebo veta

Strč prst skrz krk.
Strč prst skrz krk.
(rovnako ako v slovenčine)

Úvod

Oficiálny názov štátu je Česká republika. Pomenovanie nemá oficiálnu skrátenú formu.

Česká republika sa delí na niekoľko historických regiónov – hlavná oblasť nazývaná Čechy (názov kedysi označujúci celú krajinu), Morava a (české) Sliezsko (geograficky a administratívne spadá pod Moravu). Stručne, hoci nepresne, sa dá povedať, že Čechy sa delia na Čechy a Moravu, pričom Morava sa delí na Moravu a Sliezsko. Aby to bolo ešte komplikovanejšie, prídavné meno český sa môže vzťahovať na celú krajinu (Česko) alebo len na jej časť (Čechy).

Zdroj: Wikimedia Commons

Po rozdelení Československa zostala Česká republika bez jednoslovného krátkeho názvu. Pomenovanie Česko sa vnímalo ako neobvyklé. Po 20 rokoch od rozdelenia Československa sa názov Česko používa častejšie, napriek tomu nie je dodnes všeobecne prijímaný.

V angličtine sa navrhovaný názov Czechia neujal. Pomenovanie Bohemia sa používa na označenie historickej krajiny a konkrétneho regiónu. Iným navrhovaným spojením je Czech lands (vytvorený analogicky k názvu Netherlands), ale nie je to kratší názov, a tak jediným výstižným pomenovaním v angličtine ostáva Czech Republic.

História

  • 10. storočie

    Prvé písomné zmienky (glosy v latinských rukopisoch)

  • 12. – 15. storočie

    Obdobie „starej češtiny“ – prvé pamiatky v češtine, napr. Dalimilova kronika, Alexandreis (rytierska epika), legendy a i.

  • 14. storočie

    Ustálenie ortografie (digrafy)

  • 1410

    Jan Hus napísal dielo „Orthographia Bohemica“, zavedenie diakritických znamienok.

  • 1533

    Náměšťská mluvnice – prvá tlačená gramatika češtiny

  • 1564 – 1593

    Bible kralická (prvý významný preklad Biblie do češtiny)

  • 16. – 17. storočie

    Rozmach spisovného jazyka, rozvoj náučnej literatúry a kroník; bratrský pravopis

  • 1603

    Grammaticae Bohemicæ, ad Leges Naturalis Methodi Conformatæ, & Notis numerisque illustratæ ac distinctæ, libri duo – prvá systematická gramatika češtiny, napísal ju Vavrinec Benedikt z Nedožier.

  • 1628

    Nemčina a čeština sa stali úradnými a rovnocennými jazykmi v Čechách a na Morave.

  • 1620 - 1700

    Čeština v písomnej forme len v exile

  • 1809

    Ausführliches Lehrgebäude der böhmischen Sprache – prvá moderná gramatika češtiny od Josefa Dobrovského, ktorá vyvolala spory o českom pravopise.

  • 1835 - 1839

    Česko-nemecký slovník Josefa Jungmanna

    Josef Jungmann

  • 1843

    Reforma pravopisu, ktorú navrhol Pavel Josef Šafárik; od r. 1849 fungoval v podstate ako moderný pravopis.

  • 1880

    Čeština získala v Čechách a na Morave status úradného jazyka rovnocenného s nemčinou.

  • koniec 19. storočia

    Kodifikácia gramatiky Jana Gebauera

  • 1920 – 1938

    Jazyk československý sa stal úradným jazykom Československa.

  • 1993 –

    Rozdelenie Československa; koniec pasívneho „mediálneho“ bilingvizmu Česka a Slovenska

Písmo a výslovnosť

  • a
  • á
  • b
  • c
  • č
  • d
  • ď
  • e
  • é
  • ě
  • f
  • g
  • h
  • ch
  • i
  • í
  • j
  • k
  • l
  • m
  • n
  • ň
  • o
  • ó
  • p
  • q
  • r
  • ř
  • s
  • š
  • t
  • ť
  • u
  • ú
  • ů
  • v
  • w
  • x
  • y
  • ý
  • z
  • ž

Mäkčeň (česky háček) má podobne ako v slovenčine dve rôzne grafické podoby: zvyčajne má klinový tvar a je umiestnený priamo nad písmenom (ˇ), ale pri písmenách ď, ť sa zapisuje inak – vyzerá takmer ako apostrof pripojený k písmenu z pravej strany. Ide len o grafickú odlišnosť, tento diakritický znak zapisovaný obidvoma spôsobmi má rovnakú platnosť. V rukopise sa mäkčeň vždy zapisuje prvým spôsobom. Vzhľadom na to, že tieto písmená sa vyskytujú iba v slovenskej a českej abecede, pri prepisovaní českých a slovenských slov v cudzojazyčných textoch dochádza pravidelne k dezinterpretácii mäkčeňa a jeho zámenám najčastejšie za apostrof.

Česká abeceda obsahuje aj niekoľko jedinečných písmen, napr. „Ř/ř“ označujúce zvýšenú alveolárnu vibrantu [r̝] – hlásku, ktorá sa vyskytuje iba v češtine.

Dialekty

Čeština a slovenčina tvorí spolu s prechodnými poľskými dialektmi (po naszymu) a lašskými dialektmi nárečové kontinuum, ktoré môžeme klasifikovať ako súčasť severoslovanského dialektného kontinua. Jednotlivé nadväzujúce dialekty sú si navzájom zrozumiteľné.

Vo všeobecnosti platí, že všetky české a slovenské dialekty sú navzájom zrozumiteľné, ale zrozumiteľnosť češtiny a východoslovenských dialektov je výrazne nižšia.

Stratifikácia češtiny je pomerne špecifická. V češtine existujú dva varianty jazyka, a to spisovná čeština (SČ) a obecná čeština (OČ). Spisovná čeština vznikla v 19. storočí, v období oživenia a vzrastu spoločenského vplyvu češtiny. Nová spisovná forma bola silne ovplyvnená staršou formou jazyka z obdobia, kedy mala čeština vysokú prestíž a bohatý literárny život. Medzičasom sa však vyvíjala aj hovorená podoba češtiny a vytvoril sa nový interdialekt – obecná čeština.

Spisovná čeština a obecná čeština sú navzájom zrozumiteľné varianty jazyka (z obecnej češtiny sa postupne odstránili početné germanizmy), výraznejšie rozdiely nie sú v slovnej zásobe, ale v morfológii, syntaxi a štylistike.

Spisovná čeština sa používa predovšetkým v písanej forme. Obecná čeština sa používa v ústnej komunikácii a jej používanie je prijateľné (bežné a prirodzené) na všetkých úrovniach hovoreného jazyka aj medzi vzdelanými ľuďmi. Používanie spisovnej češtiny v (spontánnej) ústnej komunikácii môže vyznieť umelo, dokonca až komicky.

  1. česká skupina
    • 1a. severovýchodočeská
    • 1b. středočeská
    • 1c. jihozápadočeská
    • 1d. českomoravská
  1. středomoravská skupina
  2. východomoravská skupina
  1. slezská skupina
    • 4a. slezskomoravská podskupina
    • 4b. slezskopolská podskupina
  2. nářečně různorodé oblasti

Príklady

mlyn vozík veľké stromy byť
SČ mlýn vozík velké stromy být
OČ mlejn vozejk velký stromy bejt

Gramatika

Čeština má sedem pádov (nominatív, genitív, datív, akuzatív, vokatív, lokál a inštrumentál). Podstatné mená, zámená, prídavné mená a príčastia sa ohýbajú pomocou gramatických morfém, čiže menia svoju formu pomocou rôznych zakončení v závislosti od pádu.

Singulár Plurál
Nominatív Šéf sem zanedlouho přijede.
Šéf sem príde o chvíľu. 		Velcí šéfové z hlavních televizních stanic měli právo oficiálně vyžadovat spolupráci, kdy chtěli.
Veľkí šéfovia z hlavných televíznych staníc mali právo oficiálne vyžadovať spoluprácu, kedy chceli.
Genitív Zvedl telefon a vytočil číslo svého šéfa.
Zdvihol telefón a vytočil číslo svojho šéfa. 		Mzdy městských šéfů se mohou i výrazně lišit.
Mzdy mestských šéfov sa môžu výrazne líšiť.
Datív Sekretářka Ludmila přinesla šéfovi šálek čaje s citronem.
Sekretárka Ludmila priniesla šéfovi šálku čaju s citrónom. 		Šéfům se obchod nezdál dost zajímavý.
Šéfom sa obchod nezdal dosť zaujímavý.
Akuzatív Nejlépe je dotázat se hned na šéfa.
Bude lepšie vyžiadať si hneď šéfa. 		Expanze firem nutí šéfy cestovat.
Expanzia firiem núti šéfov cestovať.
Vokatív Jasně, šéfe, hned tam zajdu a předvedu ho.
Jasné, šéfe, hneď tam pôjdem a privediem ho. 		Pokud nevykonávají řádně svou práci, vy, šéfové, byste se jich měli zbavit.
Ak si nevykonávajú svoju prácu poriadne, vy, šéfovia, by ste se ich mali zbaviť.
Lokál Záleží to na šéfovi.
Záleží to na šéfovi. 		Češi oceňují na šéfech především slušné a upřímné jednání.
Česi oceňujú na šéfoch predovšetkým slušné a úprimné vystupovanie.
Inštrumentál Se svým šéfem nebudu komunikovat přes média.
So svojím šéfom nebudem komunikovať cez médiá. 		Pesimismus mezi šéfy firem šíří i nepříznivý stav budoucích zakázek.
Pesimismus medzi šéfmi firiem šíri aj nepriaznivý stav budúcich zákaziek.

V češtine sa rozlišujú 3 alebo 4 gramatické rody:

  • mužský
    • mužský životný: pre osoby mužského pohlavia a niektoré („vyššie“) živočíchy
    • mužský neživotný: („nižšie“) živočíchy, ostatné predmety
  • ženský: pre osoby ženského pohlavia, ale aj niektoré predmety a javy
  • stredný: pomenovania rôznych entít

Gramatický rod substantív zväčša nie je sémanticky motivovaný. Jednoznačne možno zaradiť len osoby mužského pohlavia k mužskému životnému rodu (okrem niekoľkých výnimiek, napr. kníže je v množnom čísle v strednom rode). Jednoznačné je aj priradenie osôb ženského pohlavia k ženského rodu (k výnimkám patrí napríklad slovo děvče, ktoré je stredného rodu).

Hranica medzi mužskými životnými a mužskými neživotnými substantívami je neostrá: niektoré názvy zvierat a predmetov v mužskom rode sú v jednotnom čísle životné a v množnom čísle neživotné.

Ľudia sa vždy zaraďujú medzi životné podstatné mená. „Slaneček“ sa radí v množnom čísle k životným alebo aj k neživotným substantívam. „Bacil“ patrí k životným aj k neživotným substantívam v jednotnom aj v množnom čísle. „Stroj“ je vždy neživotné podstatné meno. Životnosť môže slúžiť na rozlíšenie významu, napr. slovo android je prevažne životné substantívum, ak ide o umelú bytosť, ale neživotné v prípade, že označuje operačný systém.

Zaujímavé slová

Slovo robot vymyslel Josef Čapek a ako prvý ho použil jeho brat, spisovateľ Karel Čapek, v hre R. U. R. (Rossum's Universal Robots), ktorá vyšla v češtine v roku 1920. Slovo robota sa kedysi používalo v archaickej češtine, ale dá sa predpokladať, že autor tohto nového slova sa inšpiroval slovenským bežne používaným slovesom robiť.

Od slova nenávidět sa nedá vytvoriť negatívny tvar. Česi očividne nie sú schopní „návidieť“...

Ťažko vysloviteľné slová

  • sprcha
    sprcha
  • sklo
    sklo
  • pštros
    pštros

Citoslovcia

mňau

haf

kykyryký

bum, buch

hm, mhm

Vtipné alebo zvláštne príslovia a slovné spojenia

Bez práce nejsou koláče. Bez práce nie sú koláče. Odmenu si treba zaslúžiť.

Lepší vrabec v hrsti nežli holub na střeše. Lepší vrabec v hrsti ako holub na streche. Je lepšie mať menej s istotou ako viac bez istoty.

Když se dva perou, třetí se směje. Keď sa dvaja bijú, tretí sa smeje. Kde sa dvaja bijú, tretí vyhráva.

Jazykolamy

Tři sta třicet tři stříbrných křepelek přeletělo přes stři sta třicet tři stříbrných střech. Tristotridsaťtri strieborných prepelíc preletelo cez tristotridsaťtri strieborných striech.

Pokopete-li mi to pole, nebo nepokopete-li mi to pole. Pokopete mi to pole alebo mi nepokopete to pole?

Kmotře Petře, nepřepepřete mi toho vepře, jak mi, kmotře Petře, toho vepře přepepříte, tak si toho přepepřeného vepře sám sníte. Kmotor Peter, neprekoreňte mi to bravčové, ak mi, kmotor Peter, to bravčové prekoreníte, tak si to prekorenené bravčové sám zjete.

Späť nahor