Dánčina
Dansk sprog
Dansk sprog
približne 5,6 milióna
Dánsko (5,5 milióna) vrátane Faerských ostrovov (50 000), EÚ
špeciálne práva menšiny v Nemecku (40 000) a Grónsku (10 000)
USA, Kanada
Dánska abeceda obsahuje 29 písmen, okrem písmen latinskej abecedy sa v dánčine vyskytujú aj písmená Æ/æ, Œ/ø a Å/å. Písmeno „y“ zodpovedá vo výslovnosti prehlasovanému „ü“; písmená „q“, „w“ a „x“ sa vyskytujú len v slovách cudzieho pôvodu. Už písmená Æ/æ a Œ/ø sú špeciálne (analogické písmenám Ä/ä a Ö/ö v iných jazykoch), ale písmeno „a s krúžkom” (bolle-å) jasne odkazuje na príslušnosť dánčiny k škandinávskym jazykom.
Nie je známe, kedy presne sa zo starej nórčiny Vikingov vyčlenila dánčina. Dánsko sa ako najstaršia európska monarchia pýši neprerušenou vládou 54 kráľov (v súčasnosti aj kráľovien), všetci rozprávali viacmenej po dánsky (niektorí, žiaľ, aj po dolnonemecky). Syn oficiálne prvého dánskeho kráľa menom Gorm den Gamle (Starý Gorm), resp. jeho podriadený, si nápisom v runovom písme uctil pamiatku svojich rodičov (aj seba samého) na známych kameňoch v Jellingu pred 1 050 rokmi:
haraltr (Harald) * kunukR (kráľ) * baþ (požiadal) * kaurua (vyryť) * kubl (do náhrobného kameňa) * þausi * aft (po) * kurm faþur sin (Gormovi, otcovi jeho,) * auk aft (a po) * þąurui (Thyre,) * muþur (matke) * sina (jeho,) * sa (tento) haraltr (Harald,) * ias (ktorý) * sąR (sám) * uan (dobyl) * tanmaurk ala (celé Dánsko) * auk nuruiak (a Nórsko) * auk tani karþi kristną (a Dánov urobil kresťanmi)
V hláskovom systéme dánčiny dominujú samohlásky. Dánčina disponuje 15 krátkymi samohláskami, 12 dlhými samohláskami a 25 dvojhláskami, pričom spoluhlások je iba 17. Známym príkladom ilustrujúcim dánčinu je veta æ ø i æ å, ktorá v západných nárečiach znamená „ostrov v rieke“. V dánčine sa spoluhlásky často nevyslovujú a slúžia iba na modifikovanie tónu alebo dĺžky samohlásky, napr. „g“ je nemé (nevyslovuje sa) v slove kugle, t. j. „glóbus“ ([ku:le]) a v slove mig, t. j. „mne/ma“ ([mai]) je súčasťou dvojhlásky. Najšpecifickejšia hláska dánčiny je glotálna plozíva (ako v arabčine), obvykle sa však realizuje iba ako zvláštny chrapľavý zvuk. Táto glotálna plozíva zodpovedá tónovému akcentu v švédčine. Má dištinktívnu funkciu, t. j. dokáže rozlíšiť význam slova, napr. hun ([hun]; ona) a hund ([hun']; pes). V písme sa glotálna plozíva nezachytáva, preto je veľmi ťažké naučiť sa ju používať a môže byť použitá ako bezpečný test na odhalenie cudzincov, pre ktorých dánčina nie je rodným jazykom. Ďalšou špeciálnou vlastnosťou dánčiny je vdychované ja (áno), ktoré sa vyslovuje už počas nádychu. V konverzácii funguje ako výplnok, ktorý vyjadruje pozornosť, sympatiu alebo súhlas s hovoriacim. Zväčša ho používajú ženy, niektoré dokážu vytvoriť počas nádychu aj krátku vetu.
V dánčine sa slovesá nečasujú podľa osoby a čísla. Podstatné mená nemajú skloňovanie podľa pádov, ale podľa určitosti (použitím enklitických členov):
Všeobecný rod | Stredný rod | |||
---|---|---|---|---|
Neurčitý nejaké auto |
Určitý to auto |
Neurčitý nejaké lietadlo |
Určitý to lietadlo |
|
Singulár | en bil | bilen | et fly | flyet |
Plurál | biler | bilerne | fly | flyene |
Nové slová sa v dánčine často tvoria skladaním, napr. ejendomsavancebeskatningsloven (zákon o platení dane z nehnuteľností), preto sa dá v dánčine vytvoriť teoreticky neobmedzené množstvo slov. Niektoré dánske slová sa rozšírili ako internacionalizmy, napr. ombudsmand (ombudsman) a køkkenmødding (archeologické zvyšky jedla). Dánčina obsahuje veľa kultúrne motivovaných slov, ktoré sa do iných jazykov ťažko prekladajú. Najznámejším príkladom je slovo hyggelig (príjemný, prítulný), ktoré opisuje dánsky fenomén – špecifický stav mysle. Z daného slova možno vytvoriť aj slovesný tvar hygge, ktoré označuje špeciálnu činnosť „spríjemňovania/sprítulňovania“.
Akadémia dánskeho jazyka (Dansk Sprognævn) pravidelne uverejňuje zoznamy nových slov, medzi ktorými je veľa kultúrne nepreložiteľných slov, napr.:
Pokiaľ ide o stravovanie, dánčina je trochu aj jazykom hobitov, pretože na označenie obeda používa výraz frokost (doslovne: skoré jedlo) a na označenie večere slovo middag (jedlo v polovici dňa). V niektorých regiónoch existuje aj pomenovanie aftenskaffe (večerná káva) na označenie veľmi neskorého jedla.
Dánsko je známe svojou tradíciou rybolovu, preto sa v dánčine vyskytuje oveľa viac špecifických frazeologizmov inšpirovaných životom rýb ako v iných jazykoch. Krásne dievča sa v dánčine môže označiť ako sej sild (húževnatý sleď), kým hlúpu osobu Dáni prirovnávajú k treske (torsk).
Škandinávske jazyky tvoria dialektné kontinuum bez výrazných hraníc a rozdiely medzi dánčinou, švédčinou a nórskym bokmålom sú dostatočne malé, takže s trochou praxe a trpezlivosti sú jazyky navzájom zrozumiteľné, a to predovšetkým v písomnej forme.
V Dánsku sa nárečové oblasti rozlišujú podľa počtu používaných gramatických rodov podstatných mien. V štandardnej dánčine (rigsdansk) sa rozlišujú 2 gramatické rody, východné a južné nárečia majú 3 rody a západné nárečia len 1 rod. Centralizovaný kultúrno-politický systém a hlavné mesto Kodaň, v ktorom žije približne 40 % obyvateľov Dánska, moderný pohyb obyvateľov a masmédiá spôsobujú redukciu nárečí na rozdiely vo výslovnosti. V súčasnosti mladí ľudia používajú len obmedzené množstvo nárečových slov, prípadne nepoužívajú žiadne. Jediné slovo nepochádzajúce z hlavného mesta, ktoré má perspektívu stať sa celonárodne rozšíreným slovom, je træls (iritujúci).
Zdroj: Wikimedia Commons