Písmo a výslovnosť

Dánska abeceda obsahuje 29 písmen, okrem písmen latinskej abecedy sa v dánčine vyskytujú aj písmená Æ/æ, Œ/ø a Å/å. Písmeno „y“ zodpovedá vo výslovnosti prehlasovanému „ü“; písmená „q“, „w“ a „x“ sa vyskytujú len v slovách cudzieho pôvodu. Už písmená Æ/æ a Œ/ø sú špeciálne (analogické písmenám Ä/ä a Ö/ö v iných jazykoch), ale písmeno „a s krúžkom” (bolle-å) jasne odkazuje na príslušnosť dánčiny k škandinávskym jazykom.

Nie je známe, kedy presne sa zo starej nórčiny Vikingov vyčlenila dánčina. Dánsko sa ako najstaršia európska monarchia pýši neprerušenou vládou 54 kráľov (v súčasnosti aj kráľovien), všetci rozprávali viacmenej po dánsky (niektorí, žiaľ, aj po dolnonemecky). Syn oficiálne prvého dánskeho kráľa menom Gorm den Gamle (Starý Gorm), resp. jeho podriadený, si nápisom v runovom písme uctil pamiatku svojich rodičov (aj seba samého) na známych kameňoch v Jellingu pred 1 050 rokmi:

haraltr (Harald) * kunukR (kráľ) * baþ (požiadal) * kaurua (vyryť) * kubl (do náhrobného kameňa) * þausi * aft (po) * kurm faþur sin (Gormovi, otcovi jeho,) * auk aft (a po) * þąurui (Thyre,) * muþur (matke) * sina (jeho,) * sa (tento) haraltr (Harald,) * ias (ktorý) * sąR (sám) * uan (dobyl) * tanmaurk ala (celé Dánsko) * auk nuruiak (a Nórsko) * auk tani karþi kristną (a Dánov urobil kresťanmi)

V hláskovom systéme dánčiny dominujú samohlásky. Dánčina disponuje 15 krátkymi samohláskami, 12 dlhými samohláskami a 25 dvojhláskami, pričom spoluhlások je iba 17. Známym príkladom ilustrujúcim dánčinu je veta æ ø i æ å, ktorá v západných nárečiach znamená „ostrov v rieke“. V dánčine sa spoluhlásky často nevyslovujú a slúžia iba na modifikovanie tónu alebo dĺžky samohlásky, napr. „g“ je nemé (nevyslovuje sa) v slove kugle, t. j. „glóbus“ ([ku:le]) a v slove mig, t. j. „mne/ma“ ([mai]) je súčasťou dvojhlásky. Najšpecifickejšia hláska dánčiny je glotálna plozíva (ako v arabčine), obvykle sa však realizuje iba ako zvláštny chrapľavý zvuk. Táto glotálna plozíva zodpovedá tónovému akcentu v švédčine. Má dištinktívnu funkciu, t. j. dokáže rozlíšiť význam slova, napr. hun ([hun]; ona) a hund ([hun']; pes). V písme sa glotálna plozíva nezachytáva, preto je veľmi ťažké naučiť sa ju používať a môže byť použitá ako bezpečný test na odhalenie cudzincov, pre ktorých dánčina nie je rodným jazykom. Ďalšou špeciálnou vlastnosťou dánčiny je vdychované ja (áno), ktoré sa vyslovuje už počas nádychu. V konverzácii funguje ako výplnok, ktorý vyjadruje pozornosť, sympatiu alebo súhlas s hovoriacim. Zväčša ho používajú ženy, niektoré dokážu vytvoriť počas nádychu aj krátku vetu.