Maltčina
Lingwa Maltija
Lingwa Maltija
430 000
Malta, EÚ
Spojené kráľovstvo, Austrália, USA, Tunisko
Úradnými jazykmi Malty sú maltčina a angličtina, pričom národným jazykom je maltčina. Hoci väčšina obyvateľov Malty hovorí po anglicky, v bežnej komunikácii viac používajú maltčinu. Vývoj jazyka úzko súvisí s dejinami samotného ostrova. Maltčina bola kedysi pravdepodobne púnskym dialektom, ktorý neskôr silne ovplyvnila arabčina, keď v roku 870 n. l. si Maltu podrobili Arabi. Hoci si jazyk zachoval semitský charakter, obohatil sa o množstvo nových slov prebratých z francúzštiny, taliančiny, španielčiny a angličtiny, ktoré boli potrebné na opis nových sociálnych a obchodných aktivít. Niekoľko storočí sa maltčina používala len na ústnu komunikáciu. V písanej podobe sa začala používať až na začiatku 20. storočia, pričom ako jediný semitský jazyk používa latinské písmo. V súčasnosti je maltčina plnohodnotným jazykom s vlastnou literatúrou a jedným z oficiálnych jazykov Európskej únie.
Na Malte (ako aj na blízkom ostrove Gozo) sa dialekty v podstate nevyskytujú. V jazyku sú len drobné teritoriálne odchýlky, napr. slovo „poďme“ sa môže vysloviť ako immorru alebo immurru – samohláska „o“ alternuje so samohláskou „u“. Niekedy dochádza aj k zmene „q“ na „k“, napr. názov mesta Qormi sa v niektorých oblastiach vyslovuje s „q“ a v iných s „k“.
Na Malte sa píše latinským písmom, ktoré bolo štandardizované v 20. rokoch 20. storočia a oficiálne prijaté v roku 1934. Maltská abeceda obsahuje aj niekoľko špecifických znakov, napr. ġ, ċ, ż a ħ. Zložkové písmeno għ v minulosti zodpovedalo dvom hláskam, ktoré sa zachovali v arabčine, ale vo väčšine maltských dialektov sa už nevyskytujú.
Člen l- sa môže meniť na il-: l-isbaħ (najkrajší), il-bir (najlepší). Člen l- sa pred niektorými spoluhláskami asimiluje, napr. namiesto il-dar hovoríme id-dar; il-nar (oheň) sa mení na in-nar.
Jednou zo základných čŕt, ktorú maltčina prevzala z arabčiny, je triliterizmus (výskyt 3 spoluhlások v slovese), napr. kiser (rozbil/zlomil), v ktorom sa nachádzajú spoluhlásky „k“, „s“ a „r“. V akomkoľvek vyčasovanom tvare slovesa sa budú tieto spoluhlásky nachádzať v tom istom poradí, napr. ksirna (rozbili sme). V maltčine rozlišujeme nasledujúce typy slovies: silné, slabé, s neúplnou paradigmou, „prázdne“ (majú v strede koreňa /w/ alebo /j/) a zdvojené.
Do systému maltských slovies sa zaraďujú aj slovesá románskeho pôvodu, ku ktorým sa pridávajú prefixy a sufixy maltčiny: iddeċidejna (rozhodli sme sa) ← (i)ddeċieda (rozhodnúť sa), t. j. slovo románskeho pôvodu + prípona -ejna vyjadrujúca 1. osobu plurálu dokonavého vidu.
V maltčine existuje niekoľko spôsobov tvorenia plurálu (množného čísla): ġlekk (jedny šaty) – ġlekkijiet (viacero šiat); ale: kelb (pes) – klieb (psy). Množné číslo slov románskeho pôvodu sa zvyčajne tvorí pridaním prípony -i alebo -jiet, napr. lingwa (jazyk) – lingwi (jazyky), zo sicílskeho lingua, lingui; pjanu (klavír) – pjanijiet (klavíry). Plurál slov anglického pôvodu sa tvorí pridaním koncovky -s alebo -jiet, napr. friġġ (chladnička) – friġis (chladnička), z anglického fridge. Niektoré slová majú oba tvary plurálu, a niekoľko slov pochádzajúcich z angličtiny môže mať dokonca obe koncovky naraz, napríklad brikksa (z anglického brick, t. j. tehla), ktoré môže mať buď hromadný tvar brikks alebo plurál brikksiet.
Rozoznávame dve variety maltčiny. Prvou z nich je maltčina vzdelanej a strednej spoločenskej vrstvy používaná predovšetkým v hlavnom meste Valletta a v Slieme. Pre hovoriacich používajúcich túto varietu je zároveň typické, že často prepínajú jazykový kód z maltčiny do angličtiny a naopak. Druhá varieta maltčiny sa používa skôr v poľnohospodárskych a priemyselných oblastiach, je konzervatívnejšia, zachovala si hlásky známe z hlavných variet arabčiny a v jej slovnej zásobe sa udržalo viac slov arabského pôvodu.
Obyvatelia Malty hovoria plynulo anglickým aj maltským jazykom. Prepínanie jazykového kódu viedlo k vzniku tzv. Maltenglish, ktorou sa hovorí v istých oblastiach krajiny a spoločenských skupinách.