Prejsť na obsah

Francúzština

La langue française

Počet rodených hovoriacich

77 miliónov (150 – 220 miliónov používa francúzštinu ako druhý jazyk)

Oficiálny jazyk

Francúzsko, Belgicko, Švajčiarsko, Monako, Luxembursko, EÚ, Kanada, Vanuatu a 21 krajín v Afrike

Minoritný jazyk

Taliansko, USA

Jazyk diaspóry

Alžírsko, Argentína, Austrália, Kanada, Čile, Libanon, Mexiko, Maroko, Nový Zéland, Tunisko, Uruguaj

Abeceda
40 písmen (26 písmen latinky + písmená s diakritikou)
Gramatické pády
0
Jazykový kód
fr, fra, fre
Typologická klasifikácia jazyka
flektívny , polysyntetické črty v hovorenej reči , SVO
Jazyková rodina
indoeurópska; románsky jazyk
Počet dialektov
niekoľko v Európe (rozličné varianty vo Francúzsku, vo Švajčiarsku a v Belgicku), niekoľko v Kanade a Louisiane, Afrike a Novej Kaledónii a i.

Najdlhšie slovo

antikonštitučne (25 písmen)

Zaujímavé slovo alebo veta

Význam slov je „bez“ a „váhanie“, ale význam celého spojenia je „pravdepodobne“, nie „bez váhania“.
Francúzske slovo „láska“ je v jednotnom čísle mužského rodu, v množnom čísle ženského.

Úvod

Francúzština sa používa v 29 krajinách sveta, ktoré vytvárajú tzv. Frankofóniu (skrátený názov pre Medzinárodnú organizáciu Frankofónie). Existuje niekoľko rôznych variantov tohto jazyka v Európe, Afrike, Kanade, USA aj v Ázii. Francúzština používaná na území Belgicka a Švajčiarska sa odlišuje od štandardnej francúzštiny vo Francúzsku.

Najvyšší počet rodených hovoriacich spolu s hovoriacimi, ktorých druhým jazykom je francúzština, sa nachádza v Afrike (približne 115 miliónov obyvateľov z 31 krajín). Krajiny bývalých francúzskych kolónií (Senegal, Alžírsko, Gabon, Tunisko, Mauretánia, Pobrežie Slonoviny atď.) po získaní nezávislosti často pokračujú v používaní francúzštiny ako kompromisu medzi rozmanitými lokálnymi jazykmi.

Francúzština tvorí lexikálny základ niekoľkých kreolských jazykov, napr. haitčiny.

Francúzština je oficiálnym jazykom niekoľkých medzinárodných organizácií, a to OSN, Svetovej obchodnej organizácie, NATO, Rady Európy, Červeného kríža a Vatikánu. Organizácia Alliance Française (Francúzska aliancia) propaguje francúzsky jazyk a kultúru na celom svete.

Mapa znázorňuje jazyky a dialekty vo Francúzsku a v pohraničných regiónoch.

Zdroj: Wikimedia Commons

História

Francúzština ako románsky jazyk vznikla z ľudovej latinčiny, ktorú ovplyvnil keltský jazyk používaný v Galii (súčasné severné Francúzsko). Okcitánčina sa používala na juhu krajiny.

  • 9. – 13. storočie

  • Stará francúzština

    Najstarším textom sú Štrasburské prísahy (Serments de Strasbourg) z roku 842.

  • 14. – 15. storočie

  • Stredoveká francúzština

  • 16. – 17. storočie

  • Klasická francúzština

    František I. ustanovil francúzštinu v roku 1539 ako oficiálny administratívny jazyk, ktorý nahradil dovtedy používanú latinčinu, čím sa zároveň vo Francúzsku potlačilo používanie ostatných jazykov.

  • od 17. storočia

  • Moderná francúzština

V 17. storočí sa francúzština počas vlády panovníka Ľudovíta XIV. stala medzinárodným európskym jazykom. Zároveň bola najdôležitejším jazykom diplomacie od 17. do polovice 20. storočia, kedy ju vo funkcii medzinárodného jazyka nahradila angličtina.

Písmo a výslovnosť

  • â
  • à
  • a
  • b
  • c
  • ç
  • d
  • é
  • è
  • ë
  • e
  • ê
  • f
  • g
  • h
  • î
  • i
  • ï
  • j
  • k
  • l
  • m
  • n
  • ô
  • o
  • œ
  • p
  • q
  • r
  • s
  • t
  • û
  • ù
  • u
  • ü
  • v
  • w
  • x
  • y
  • ÿ
  • z

Francúzska abeceda obsahuje 26 písmen latinskej abecedy, 14 písmen s diakritikou (à â ç é è ê ë î ï ô ù û ü ÿ) a 2 ligatúry (æ, œ).

Pre výslovnosť je charakteristická zvýšená aktivita mimických svalov. Posledné písmeno slova je často nemé (nevyslovuje sa). V jazyku neexistuje hláska h, ak sa v písme vyskytuje na začiatku slova, napr. v slove hôtel [otel] (hotel), nevyslovuje sa. Charakteristickou hláskou francúzskeho jazyka je uvulárne r.

Pravopis je pomerne komplikovaný, pretože medzi písanou a hovorenou podobou jazyka je veľký rozdiel. V písanej forme sa rozlišuje 6 tvarov prítomného času pravidelných slovies, ale v reči sa rozlišujú len 3, resp. 4 z nich. V tabuľke, ktorá zobrazuje časovanie slovies, sa všetky tvary jednotného čísla a tvar tretej osoby množného čísla slovesa parler vyslovujú rovnako.

Skutočná hovorená podoba francúzštiny je podstatne zložitejšia, než by sa pri osvojovaní tohto jazyka mohlo zdať. Niektoré samohlásky sa vynechávajú a isté skupiny slov sa vyslovujú ako jedno slovo:

Je ne le sais pas („Neviem“)

Samohlásky

Spisovná francúzština obsahuje 13 ústnych a 4 nazálne samohlásky. Takzvaná šva /ə/, ktorá sa vyslovuje podobne ako nemé e – œ, sa vo výslovnosti často vynecháva (e muet). Zvyčajne sa nevyslovuje na konci slov, napr. porte. Neplatí to v básnickom prejave, v ktorom sa vysloviť môže.

Písmeno Príklad Preklad
a à patte, pazúrik, tam
a â image, pâté obrázok, paštéta
ai, ei, è chère, neige, faire drahý, sneh, urobiť
ê rêve sen
é été leto
i livre kniha
œ, eu œil, jeune oko, mladý
eu, eû peu, jeûne zopár, pôst
e [ə] je ja
o, au, eau mot, peau, beau slovo, pokožka, krásny
o mort smrť
ou sous pod
u but cieľ
Samohlásky a, o, ui sa nazalizujú, keď za nimi nasleduje n.
an dans v
on mon môj
un brun hnedý
in vin víno

Francúzština má aj dvojhlásky, napr. v slovách oui (áno), huit (osem), roi (kráľ), louer (prenajať), ciel (obloha).

Spoluhlásky

Písmeno Príklad Preklad
b beau krásny
c, s, ç cent, sous, ça sto, pod, toto
c, k, q cause, kilo, cinq príčina, kilo, päť
ch chaise stolička
d dans v
f, ph fée, photo víla, fotka
g, j gens, journal ľudia, časopis
g garde strážca
l lait mlieko
m mère matka
n non nie
gn campagne vidiek, kampaň
p porte dvere
r rose ruža, ružový
t triste smutný
v ville mesto
x expansion expanzia
z gazette noviny

Vo francúzštine je prízvuk na poslednej slabike slova. Slová, ktoré sa vyslovujú rýchlo za sebou, vytvárajú jednu rytmickú jednotku, napr. un petit enfant (malé dieťa), teda majú len jeden prízvuk. Spoluhlásky, ktoré sa na konci slova zvyčajne nevyslovujú, sa môžu vysloviť v prípade, že po nich nasleduje samohláska, napr. písmeno t v slove petit z uvedeného príkladu. Tento jav sa nazýva liaison (viazanie).

Gramatika

Francúzština stratila zložité skloňovanie a časovanie, ktoré mala latinčina. Rozlišovanie jednotného a množného čísla podstatných a prídavných mien je v písme zachytené, ale často sa nevyslovuje. Syntaktické vzťahy sa vyjadrujú pomocou slovosledu a použitím predložiek. Pomocné slovesá sa používajú na vyjadrenie slovesného času a spôsobu.

Francúzština používa dva gramatické rody (člen le označuje mužský rod, člen la ženský rod). Prídavné meno nasleduje zvyčajne po podstatnom mene (okrem niektorých krátkych a častých prídavných mien), s ktorým sa zhoduje v rode a čísle, napr.:

Singulár

  • le livre vert
    tá zelená kniha
  • la fleur verte
    ten zelený kvet

Plurál

  • les livres verts
    tie zelené knihy
  • les fleurs vertes
    tie zelené kvety

V týchto tvaroch sa odlišne v singulári a v pluráli vyslovuje iba člen.

Niektoré prídavné mená menia význam podľa toho, či stoja pred podstatným menom alebo za ním:

  • ta chambre propre
    tvoja čistá izba
  • ta propre chambre
    tvoja vlastná izba

Pravidelné slovesá sa časujú podľa troch vzorov odlíšených podľa zakončenia v tvare neurčitku (-er, -ir, -re):

parler
rozprávať
finir
skončiť
mettre
položiť
Prítomný čas
Singulár
1. osoba je parle je finis je mets
2. osoba tu parles tu finis tu mets
3. osoba il parle elle finit il met
Plurál
1. osoba nous parlons nous finissons nous mettons
2. osoba vous parlez vous finissez vous mettez
3. osoba ils parlent elles finissent ils mettent
Imperfektum
Singulár
1. osoba je parlais je finissais je mettais
2. osoba tu parlais tu finissais tu mettais
3. osoba il parlait elle finissait il mettait
Plurál
1. osoba nous parlions nous finissions nous mettions
2. osoba vous parliez vous finissiez vous mettiez
3. osoba ils parlaient elles finissaient ils mettaient
Predprítomný čas
Singulár
1. osoba j’ai parlé j’ai fini j’ai mis
2. osoba tu as parlé tu as fini tu as mis
3. osoba il a parlé elle a fini il a mis
Plurál
1. osoba nous avons parlé nous avons fini nous avons mis
2. osoba vous avez parlé vous avez fini vous avez mis
3. osoba ils ont parlé elles ont fini ils ont mis
Budúci čas
Singulár
1. osoba je parlerai je finirai je mettrai
2. osoba tu parleras tu finiras tu mettras
3. osoba il parlera elle finira il mettra
Plurál
1. osoba nous parlerons nous finirons nous mettrons
2. osoba vous parlerez vous finirez vous mettrez
3. osoba ils parleront elles finiront ils mettront
Kondicionál prézenta
Singulár
1. osoba je parlerais je finirais je mettrais
2. osoba tu parlerais tu finirais tu mettrais
3. osoba il parlerait elle finirait il mettrait
Plurál
1. osoba nous parlerions nous finirions nous mettrions
2. osoba vous parleriez vous finiriez vous mettriez
3. osoba ils parleraient elles finiraient ils mettraient
Imperatív
Singulár
1. osoba
2. osoba parle finis mets
3. osoba
Plurál
1. osoba parlons finissons mettons
2. osoba parlez finissez mettez
3. osoba

Tvorenie slov a slovná zásoba

Vo francúzštine sa nevyskytujú zložené slová, ale zložené výrazy ako:

  • machine à laver
    práčka
  • prise de sang
    krvný test

Čísla vo francúzštine sú založené na číselnej sústave starých Keltov, ktorá používala ako základ číslo 20. Číslo 80 je preto quatre-vingts (štyri dvadsiatky) a 95 quatre-vingt-quinze (štyri dvadsiatky a pätnásť). Belgická a švajčiarska francúzština (ako aj francúzština používaná v ďalších krajinách) je založená na desiatkovej číselnej sústave, preto sa číslo 95 povie nonante-cinq.

Citoslovcia

Vtipné alebo zvláštne príslovia a slovné spojenia

Späť nahor