Francúzština
La langue française
Počet rodených hovoriacich
77 miliónov (150 – 220 miliónov používa francúzštinu ako druhý jazyk)
Oficiálny jazyk
Francúzsko, Belgicko, Švajčiarsko, Monako, Luxembursko, EÚ, Kanada, Vanuatu a 21 krajín v Afrike
Minoritný jazyk
Taliansko, USA
Jazyk diaspóry
Alžírsko, Argentína, Austrália, Kanada, Čile, Libanon, Mexiko, Maroko, Nový Zéland, Tunisko, Uruguaj
Abeceda
40 písmen (26 písmen latinky + písmená s diakritikou)
40 písmen (26 písmen latinky + písmená s diakritikou)
Gramatické pády
0
0
Jazykový kód
fr, fra, fre
fr, fra, fre
Typologická klasifikácia jazyka
flektívny , polysyntetické črty v hovorenej reči , SVO
flektívny , polysyntetické črty v hovorenej reči , SVO
Jazyková rodina
indoeurópska; románsky jazyk
indoeurópska; románsky jazyk
Počet dialektov
niekoľko v Európe (rozličné varianty vo Francúzsku, vo Švajčiarsku a v Belgicku), niekoľko v Kanade a Louisiane, Afrike a Novej Kaledónii a i.
niekoľko v Európe (rozličné varianty vo Francúzsku, vo Švajčiarsku a v Belgicku), niekoľko v Kanade a Louisiane, Afrike a Novej Kaledónii a i.
Najdlhšie slovo
anticonstitutionnellement
antikonštitučne (25 písmen)
Zaujímavé slovo alebo veta
sans doute
Význam slov je „bez“ a „váhanie“, ale význam celého spojenia je „pravdepodobne“, nie „bez váhania“.
amour
Francúzske slovo „láska“ je v jednotnom čísle mužského rodu, v množnom čísle ženského.
Úvod
Francúzština sa používa v 29 krajinách sveta, ktoré vytvárajú tzv. Frankofóniu (skrátený názov pre Medzinárodnú organizáciu Frankofónie). Existuje niekoľko rôznych variantov tohto jazyka v Európe, Afrike, Kanade, USA aj v Ázii. Francúzština používaná na území Belgicka a Švajčiarska sa odlišuje od štandardnej francúzštiny vo Francúzsku.
Najvyšší počet rodených hovoriacich spolu s hovoriacimi, ktorých druhým jazykom je francúzština, sa nachádza v Afrike (približne 115 miliónov obyvateľov z 31 krajín). Krajiny bývalých francúzskych kolónií (Senegal, Alžírsko, Gabon, Tunisko, Mauretánia, Pobrežie Slonoviny atď.) po získaní nezávislosti často pokračujú v používaní francúzštiny ako kompromisu medzi rozmanitými lokálnymi jazykmi.
Francúzština tvorí lexikálny základ niekoľkých kreolských jazykov, napr. haitčiny.
Francúzština je oficiálnym jazykom niekoľkých medzinárodných organizácií, a to OSN, Svetovej obchodnej organizácie, NATO, Rady Európy, Červeného kríža a Vatikánu. Organizácia Alliance Française (Francúzska aliancia) propaguje francúzsky jazyk a kultúru na celom svete.
Mapa znázorňuje jazyky a dialekty vo Francúzsku a v pohraničných regiónoch.
Zdroj: Wikimedia Commons
História
Francúzština ako románsky jazyk vznikla z ľudovej latinčiny, ktorú ovplyvnil keltský jazyk používaný v Galii (súčasné severné Francúzsko). Okcitánčina sa používala na juhu krajiny.
-
9. – 13. storočie
-
Stará francúzština
Najstarším textom sú Štrasburské prísahy (Serments de Strasbourg) z roku 842.
-
14. – 15. storočie
-
Stredoveká francúzština
-
16. – 17. storočie
-
Klasická francúzština
František I. ustanovil francúzštinu v roku 1539 ako oficiálny administratívny jazyk, ktorý nahradil dovtedy používanú latinčinu, čím sa zároveň vo Francúzsku potlačilo používanie ostatných jazykov.
-
od 17. storočia
-
Moderná francúzština
V 17. storočí sa francúzština počas vlády panovníka Ľudovíta XIV. stala medzinárodným európskym jazykom. Zároveň bola najdôležitejším jazykom diplomacie od 17. do polovice 20. storočia, kedy ju vo funkcii medzinárodného jazyka nahradila angličtina.
Písmo a výslovnosť
- â
- à
- a
- b
- c
- ç
- d
- é
- è
- ë
- e
- ê
- f
- g
- h
- î
- i
- ï
- j
- k
- l
- m
- n
- ô
- o
- œ
- p
- q
- r
- s
- t
- û
- ù
- u
- ü
- v
- w
- x
- y
- ÿ
- z
Francúzska abeceda obsahuje 26 písmen latinskej abecedy, 14 písmen s diakritikou (à â ç é è ê ë î ï ô ù û ü ÿ) a 2 ligatúry (æ, œ).
Pre výslovnosť je charakteristická zvýšená aktivita mimických svalov. Posledné písmeno slova je často nemé (nevyslovuje sa). V jazyku neexistuje hláska h, ak sa v písme vyskytuje na začiatku slova, napr. v slove hôtel [otel] (hotel), nevyslovuje sa. Charakteristickou hláskou francúzskeho jazyka je uvulárne r.
Pravopis je pomerne komplikovaný, pretože medzi písanou a hovorenou podobou jazyka je veľký rozdiel. V písanej forme sa rozlišuje 6 tvarov prítomného času pravidelných slovies, ale v reči sa rozlišujú len 3, resp. 4 z nich. V tabuľke, ktorá zobrazuje časovanie slovies, sa všetky tvary jednotného čísla a tvar tretej osoby množného čísla slovesa parler vyslovujú rovnako.
Skutočná hovorená podoba francúzštiny je podstatne zložitejšia, než by sa pri osvojovaní tohto jazyka mohlo zdať. Niektoré samohlásky sa vynechávajú a isté skupiny slov sa vyslovujú ako jedno slovo:
Je ne le sais pas („Neviem“)
Samohlásky
Spisovná francúzština obsahuje 13 ústnych a 4 nazálne samohlásky. Takzvaná šva /ə/, ktorá sa vyslovuje podobne ako nemé e – œ, sa vo výslovnosti často vynecháva (e muet). Zvyčajne sa nevyslovuje na konci slov, napr. porte. Neplatí to v básnickom prejave, v ktorom sa vysloviť môže.
| Písmeno | Príklad | Preklad |
|---|---|---|
| a à | patte, là | pazúrik, tam |
| a â | image, pâté | obrázok, paštéta |
| ai, ei, è | chère, neige, faire | drahý, sneh, urobiť |
| ê | rêve | sen |
| é | été | leto |
| i | livre | kniha |
| œ, eu | œil, jeune | oko, mladý |
| eu, eû | peu, jeûne | zopár, pôst |
| e [ə] | je | ja |
| o, au, eau | mot, peau, beau | slovo, pokožka, krásny |
| o | mort | smrť |
| ou | sous | pod |
| u | but | cieľ |
| Samohlásky a, o, u a i sa nazalizujú, keď za nimi nasleduje n. | ||
| an | dans | v |
| on | mon | môj |
| un | brun | hnedý |
| in | vin | víno |
Francúzština má aj dvojhlásky, napr. v slovách oui (áno), huit (osem), roi (kráľ), louer (prenajať), ciel (obloha).
Spoluhlásky
| Písmeno | Príklad | Preklad |
|---|---|---|
| b | beau | krásny |
| c, s, ç | cent, sous, ça | sto, pod, toto |
| c, k, q | cause, kilo, cinq | príčina, kilo, päť |
| ch | chaise | stolička |
| d | dans | v |
| f, ph | fée, photo | víla, fotka |
| g, j | gens, journal | ľudia, časopis |
| g | garde | strážca |
| l | lait | mlieko |
| m | mère | matka |
| n | non | nie |
| gn | campagne | vidiek, kampaň |
| p | porte | dvere |
| r | rose | ruža, ružový |
| t | triste | smutný |
| v | ville | mesto |
| x | expansion | expanzia |
| z | gazette | noviny |
Vo francúzštine je prízvuk na poslednej slabike slova. Slová, ktoré sa vyslovujú rýchlo za sebou, vytvárajú jednu rytmickú jednotku, napr. un petit enfant (malé dieťa), teda majú len jeden prízvuk. Spoluhlásky, ktoré sa na konci slova zvyčajne nevyslovujú, sa môžu vysloviť v prípade, že po nich nasleduje samohláska, napr. písmeno t v slove petit z uvedeného príkladu. Tento jav sa nazýva liaison (viazanie).
Gramatika
Francúzština stratila zložité skloňovanie a časovanie, ktoré mala latinčina. Rozlišovanie jednotného a množného čísla podstatných a prídavných mien je v písme zachytené, ale často sa nevyslovuje. Syntaktické vzťahy sa vyjadrujú pomocou slovosledu a použitím predložiek. Pomocné slovesá sa používajú na vyjadrenie slovesného času a spôsobu.
Francúzština používa dva gramatické rody (člen le označuje mužský rod, člen la ženský rod). Prídavné meno nasleduje zvyčajne po podstatnom mene (okrem niektorých krátkych a častých prídavných mien), s ktorým sa zhoduje v rode a čísle, napr.:
Singulár
-
le livre vert
tá zelená kniha -
la fleur verte
ten zelený kvet
Plurál
-
les livres verts
tie zelené knihy -
les fleurs vertes
tie zelené kvety
V týchto tvaroch sa odlišne v singulári a v pluráli vyslovuje iba člen.
Niektoré prídavné mená menia význam podľa toho, či stoja pred podstatným menom alebo za ním:
-
ta chambre propre
tvoja čistá izba -
ta propre chambre
tvoja vlastná izba
Pravidelné slovesá sa časujú podľa troch vzorov odlíšených podľa zakončenia v tvare neurčitku (-er, -ir, -re):
|
parler
rozprávať |
finir
skončiť |
mettre
položiť |
||
| Prítomný čas | ||||
|---|---|---|---|---|
| Singulár | ||||
| 1. osoba | je parle | je finis | je mets | |
| 2. osoba | tu parles | tu finis | tu mets | |
| 3. osoba | il parle | elle finit | il met | |
| Plurál | ||||
| 1. osoba | nous parlons | nous finissons | nous mettons | |
| 2. osoba | vous parlez | vous finissez | vous mettez | |
| 3. osoba | ils parlent | elles finissent | ils mettent | |
| Imperfektum | ||||
| Singulár | ||||
| 1. osoba | je parlais | je finissais | je mettais | |
| 2. osoba | tu parlais | tu finissais | tu mettais | |
| 3. osoba | il parlait | elle finissait | il mettait | |
| Plurál | ||||
| 1. osoba | nous parlions | nous finissions | nous mettions | |
| 2. osoba | vous parliez | vous finissiez | vous mettiez | |
| 3. osoba | ils parlaient | elles finissaient | ils mettaient | |
| Predprítomný čas | ||||
| Singulár | ||||
| 1. osoba | j’ai parlé | j’ai fini | j’ai mis | |
| 2. osoba | tu as parlé | tu as fini | tu as mis | |
| 3. osoba | il a parlé | elle a fini | il a mis | |
| Plurál | ||||
| 1. osoba | nous avons parlé | nous avons fini | nous avons mis | |
| 2. osoba | vous avez parlé | vous avez fini | vous avez mis | |
| 3. osoba | ils ont parlé | elles ont fini | ils ont mis | |
| Budúci čas | ||||
| Singulár | ||||
| 1. osoba | je parlerai | je finirai | je mettrai | |
| 2. osoba | tu parleras | tu finiras | tu mettras | |
| 3. osoba | il parlera | elle finira | il mettra | |
| Plurál | ||||
| 1. osoba | nous parlerons | nous finirons | nous mettrons | |
| 2. osoba | vous parlerez | vous finirez | vous mettrez | |
| 3. osoba | ils parleront | elles finiront | ils mettront | |
| Kondicionál prézenta | ||||
| Singulár | ||||
| 1. osoba | je parlerais | je finirais | je mettrais | |
| 2. osoba | tu parlerais | tu finirais | tu mettrais | |
| 3. osoba | il parlerait | elle finirait | il mettrait | |
| Plurál | ||||
| 1. osoba | nous parlerions | nous finirions | nous mettrions | |
| 2. osoba | vous parleriez | vous finiriez | vous mettriez | |
| 3. osoba | ils parleraient | elles finiraient | ils mettraient | |
| Imperatív | ||||
| Singulár | ||||
| 1. osoba | ||||
| 2. osoba | parle | finis | mets | |
| 3. osoba | ||||
| Plurál | ||||
| 1. osoba | parlons | finissons | mettons | |
| 2. osoba | parlez | finissez | mettez | |
| 3. osoba | ||||
Tvorenie slov a slovná zásoba
Vo francúzštine sa nevyskytujú zložené slová, ale zložené výrazy ako:
-
machine à laver
práčka -
prise de sang
krvný test
Čísla vo francúzštine sú založené na číselnej sústave starých Keltov, ktorá používala ako základ číslo 20. Číslo 80 je preto quatre-vingts (štyri dvadsiatky) a 95 quatre-vingt-quinze (štyri dvadsiatky a pätnásť). Belgická a švajčiarska francúzština (ako aj francúzština používaná v ďalších krajinách) je založená na desiatkovej číselnej sústave, preto sa číslo 95 povie nonante-cinq.
Citoslovcia
Vtipné alebo zvláštne príslovia a slovné spojenia
