Prejsť na obsah

Rómčina

Romani ćhib

Počet rodených hovoriacich

3 000 000

Minoritný jazyk

Rakúsko, Kolumbia, Česká republika, Fínsko, Nemecko, Maďarsko, Albánsko, Macedónsko, Nórsko, Rumunsko, Švédsko, Slovinsko, EÚ

Jazyk diaspóry

mnohé krajiny v Európe, západnej Ázii a Amerike

Úvod

Rómsky jazyk (Romani čhib, Romane/s/, Romano/s/) je jediný európsky zástupca indoárijskej vetvy indoeurópskych jazykov. Používa sa na rozsiahlom území od Sin-ťiang v Číne a Iráne a prakticky vo všetkých európskych a mnohých ďalších krajinách.

Hoci si niektorí Rómovia zachovali kočovný spôsob života, väčšina Rómov a Sintov dnes žije usadlým spôsobom života. Približne v 10. storočí začalo sťahovanie Rómov zo severozápadnej Indie a Pakistanu (v rómčine je veľa kontaktových javov s jazykmi tejto oblasti) smerom na západ. Počas tohto presídľovania do Európy Rómovia preberali slová z perzštiny, niektoré výrazy z arménčiny a mnoho gréckych slov, obývajúc pravdepodobne oblasť na východných hraniciach Byzancie. Neskôr presun Rómov pokračoval ďalej na západ, zrejme kvôli nájazdom Turkov. Už v 14. storočí, kedy bola zaznamenaná prítomnosť Rómov na území dnešného Srbska a Chorvátska, bol ich jazyk silne ovplyvnený gréčtinou nielen v oblasti slovnej zásoby, ale aj v gramatike. Neskôr rómčinu silne ovplyvnili slovanské jazyky, ale aj rumunčina, maďarčina, nemčina a na juhovýchode Európy tiež turečtina.

Všetci Rómovia ovládajú okrem rómčiny aj ďalší jazyk, prípadne aj viacero jazykov, pričom ich jazyk výrazne upadá. Na druhej strane je rómčina stále veľmi živá, predovšetkým vo východnej, juhovýchodnej a strednej Európe. Rómčina má aj písanú podobu s pomerne bohatou modernou literatúrou, ale bez všeobecne prijímanej kodifikovanej pravopisnej a gramatickej normy a jednotnej slovnej zásoby. Snahy o tvorbu spisovného rómskeho jazyka sa nestretli s veľkým úspechom. Na Slovensku, v Macedónsku, Bulharsku a Rumunsku (a v menšej miere aj v iných krajinách) sa vytvárajú regionálne normy. Hlavnou prekážkou ich rozšírenia a prijatia je však nízka miera gramotnosti Rómov. Rómovia riešia skôr existenčné problémy než otázku zachovania svojho krásneho a archaického jazyka, ktorý je spomedzi európskych jazykov najviac príbuzný sanskritu. Používanie rómčiny na internete vykazuje isté tendencie zjednocovania jazyka, ktoré by mohli byť smerodajné pre ďalší vývoj spisovného jazyka. Rómčina sa do istej miery uznáva ako minoritný jazyk v Kosove, Macedónsku, Rumunsku, Chorvátsku, na Slovensku, v Slovinsku, Nemecku, Fínsku, Maďarsku, Nórsku, Švédsku a Rakúsku.

Dialekty

V súčasnosti žije najviac Rómov vo východnej Európe, a to na Slovensku, v Maďarsku, Rumunsku, Bulharsku, Macedónsku a Srbsku, ale sídlia aj v ostatných európskych krajinách, pričom používajú viaceré rozličné dialekty v závislosti od územia, na ktorom žijú. Dialekty rómčiny sa delia na dve hlavné skupiny: 1. dialekty silne ovplyvnené rumunčinou (valašské dialekty: lovarský, kalderašský a gurbetský) a 2. iné dialekty, ktoré zahŕňajú sintský a karpatský dialekt a dve odlišné skupiny balkánskych dialektov.

Rómovia žijúci v severnej a západnej Európe používajú sintské dialekty, v Česku a na Slovensku hovoria karpatským dialektom. Dialektmi Arli/Erli sa hovorí v Macedónsku, Bulharsku a na juhu Srbska, v Kosove a v Albánsku. Ďalšia skupina rôznorodých balkánskych dialektov (do ktorej patrí napr. ursarský, drindarský a bugurdžijský dialekt) sa výrazne odlišuje od Erli/Arli a je viac ovplyvnená pomerne nedávnym kontaktom s gréckou slovnou zásobou a výslovnosťou. Existuje tiež mnoho izolovaných a archaických variet rómčiny, napr. rómčina Burgenlandu alebo dolenský dialekt rómčiny v Slovinsku, ktorý je pravdepodobne blízky hravatskej (istrijskej) reči Rómov žijúcich v okolí mesta Brescia v Taliansku.

Vtipné alebo zvláštne príslovia a slovné spojenia

Späť nahor