Gréčtina
Ελληνική γλώσσα
Ελληνική γλώσσα
Približne 13 miliónov
Grécko vrátane mníšskej republiky na polostrove Athos (10 miliónov), Cyprus (spolu s turečtinou; 0,8 milióna), EÚ
Albánsko, Taliansko, Arménsko, Maďarsko, Rumunsko, Turecko, Ukrajina
Austrália, Rakúsko, Bahamy, Bulharsko, Kanada, Česká republika, Konžská demokratická republika, Džibutsko, Egypt, Francúzsko, Gruzínsko, Nemecko, Jordánsko, Kazachstan, Líbya, Macedónsko, Malawi, Mozambik, Paraguaj, Poľsko, Rumunsko, Ruská federácia, Sierra Leone, Južná Afrika, Švédsko, Tunisko, Spojené arabské emiráty, Veľká Británia, Spojené štáty americké
Gréčtina je živý európsky jazyk s najdlhšou písomnou tradíciou. Nasledujúca tabuľka ponúka prehľad hlavných vývojových etáp gréčtiny.
Protogréčtina, ktorá sa používala v rokoch 2200 – 1600 p. n. l.
Mykénska civilizácia v období 1600 – 1100 p. n. l. Z tohto obdobia pochádza lineárne písmo B.
„Temné obdobie“ po dórskej invázii v čase 1100 – 700 p. n. l.
Starogréčtina v rokoch 700 – 300 p. n. l.
Gréčtina nazývaná koiné (κοινή) datovaná rokmi 300 p. n. l. – 330 n. l.
Byzantská gréčtina (po zániku helénskej kultúry) v období 330 – 1000 n. l.
Stredoveká gréčtina v rokoch 1000 – 1600 n. l.
Gréčtina v dobe Osmanskej ríše, časové obdobie 1600 – 1800 n. l.
Moderná gréčtina na území dnešného Grécka a Cypru
Zaujímavé je, že variant jazyka používaný väčšinou obyvateľstva – démotický jazyk (δημοτική – dīmotikí) – získal oficiálny status až v roku 1970. Dovtedy sa používal predovšetkým puristický variant gréčtiny nazývaný katherevousa (καθαρεύουσα), ktorý sa výrazne odlišoval od bežne používanej „vzdelanej“ gréčtiny.
Moderná gréčtina je na rozdiel od väčšiny európskych národných jazykov menej štandardizovaná. Nasleduje niekoľko príkladov rôznych druhov variantov:
V príkladoch sú uvedené iba najčastejšie používané koncovky.
V modernej gréčtine môže byť prízvuk na poslednej či predposlednej slabike slova alebo najďalej na tretej slabike od jeho konca.
Zložitý systém zapisovania prídychov v starogréčtine bol v modernej gréčtine nahradený jednoduchým systémom, ktorý používa jedno diakritické znamienko – akút. Prízvuk sa označuje vo viacslabičných slovách, ale v prípade potreby rozlíšenia významu aj v jednoslabičných homonymách.
Určitý člen sa používa v jednotnom aj v množnom čísle. Neurčitý člen je zhodný s číslovkou „jeden“ a vyskytuje sa iba v jednotnom čísle. Členy sa používajú veľmi často a vyskytujú sa v spojení s privlastňovacími alebo ukazovacími zámenami a s vlastnými menami.
Prídavné mená sa zhodujú s podstatnými menami v rode, čísle a páde. Väčšina čísloviek je nesklonná.
Komparatív a superlatív prídavných mien sa tvorí pridaním –τερ- (-ter-) pred poslednú morfému slova alebo pridaním slova πιο (pio, „viac“) pred prídavné meno.
Pri pravidelnom stupňovaní prídavných mien sa superlatív tvorí pridaním určitého člena k prídavnému menu v komparatíve.
V gréčtine sa používa aj tzv. absolútny superlatív, ktorý sa tvorí pomocou prípony –τατ- (-tat-). Pri stupňovaní prídavných mien teda hovoríme o štyroch stupňoch.
Pozitív múdry
|
Komparatív múdrejší
|
Komparatívny superlatív najmúdrejší
|
Absolútny superlatív úplne najmúdrejší
|
---|---|---|---|
έξυπνός, -η, -ο | εξυπνότερος, -η, -ο | ο, η, το εξυπνότερος, -η, -ο | εξυπνότατος, -η, -ο |
éxypnós, -ī, -o | exypnóteros, -ī, -o | o, ī, to exypnóteros, -ī, -o | exypnótatos, -ī, -o |
Slovesá sa časujú v troch osobách a dvoch číslach. V modernej gréčtine sa nepoužíva neurčitok. Jeho funkciu plní spojka v spojení so slovesom v určitom tvare, napr. προτιμώ να πάω (protimṓ na páō, „radšej pôjdem“). Slovníky uvádzajú slovesá v 1. osobe jednotného čísla prítomného času, napr. γράφω (gráfō, „píšem“) na zachytenie slovesa písať.
V modernej gréčtine sa rozlišujú dva slovesné rody, a to činný a stredne pasívny. Stredne pasívny rod plní funkciu trpného rodu a zároveň je nositeľom zvratných významov.
Moderná gréčtina má jeden prítomný, štyri minulé a tri budúce časy. Rozdiel medzi ukončeným a prebiehajúcim dejom je dôležitý v minulom aj v budúcom čase, ako napr. vo vete έγραψα (égrapsa, „napísal som to“, (a je to hotové)) a έγραφα (égrafa, „písal som to“ (a ešte som to nedokončil)).
Príslovky patria medzi neohybné slovné druhy. Príslovky odvodené od prídavných mien majú rovnaký tvar ako prídavné meno v nominatíve stredného rodu množného čísla. Stupňovanie prísloviek sa uskutočňuje podobne ako pri prídavných menách pomocou koncovky alebo pridaním samostatného slova.
Dialekty modernej gréčtiny sa začali podrobnejšie skúmať koncom 19. storočia. Vedci sa pôvodne domnievali, že boli priamo odvodené z dialektov starogréčtiny, čo však nie je pravda. Dialekty sa začali formovať z tzv. koiné (nadnárečový útvar starej gréčtiny) za čias vlády Alexandra Veľkého.
Množstvo dialektov modernej gréčtiny vzniklo v období symbiózy gréčtiny s inými jazykmi, ako sú latinčina, benátčina, taliančina, turečtina, albánčina a slovanské jazyky.
Na mape sú uvedené dialekty, ktoré vznikli spojením gréčtiny s prvkami iných jazykov. Tieto dialekty sa používajú dodnes.