Estónčina

Eesti keel

Počet rodených hovoriacich

Približne 1,29 milióna

Oficiálny jazyk

Estónsko, EÚ

Jazyk diaspóry

Švédsko, Fínsko, Lotyšsko, Nemecko, Kanada, USA, Rusko, Austrália, Argentína, Brazília, Veľká Británia, Dánsko

Abeceda
latinka, 32 písmen

Gramatické pády
14

Jazykový kód
et, est

Typologická klasifikácia jazyka
aglutinačný , spájanie , SVO

Jazyková rodina
uralská jazyková rodina, ugrofínska vetva, baltsko-fínska podskupina

Počet dialektov
2

Najdlhšie slovo

sünnipäevanädalalõpupeopärastlõunaväsimatus

nedeľný večer nabitý energiou po víkendovej narodeninovej oslave

uusaastaöövastuvõtuhommikuidüll

ranná idyla po Novom roku

Zaujímavé slovo alebo veta

Slová s minimálnym počtom spoluhlások:

jäääär

okraj ľadovca

kõueöö

nočná búrka

ajaja

pohonič

Najdlhšie zložené slová:

kuuuurija istus töööös jääääres

hvezdár počas nočnej zmeny sedel na okraji ľadovca

jõeäärne õueaiamaa

záhrada na brehu rieky

História

Estónsky jazyk sa začal formovať v 12. až 13. storočí spojením dvoch alebo troch jazykov, ktoré sa vyčlenili zo skupiny baltsko-fínskych dialektov na začiatku nášho letopočtu. Vývoj estónčiny ovplyvnili aj germánske, slovanské a baltské jazyky.

Dialekty

Dve navzájom výrazne odlišné skupiny dialektov:

Severný dialekt:
- Dialekty strednej časti Estónska: centrálny, západný, ostrovný, východný
- Severovýchodné dialekty: pobrežný dialekt, dialekt oblasti Alutaguse
Južné dialekty: Mulgi, Tartu, Võro

Písmo a výslovnosť

V estónčine je prízvuk zvyčajne na prvej slabike slova (s niekoľkými výnimkami, v ktorých je prízvuk na druhej slabike: aitäh „ďakujem“, sõbranna „priateľka“, citoslovcia ahah, ohoh). Staršie prevzaté slová majú tiež prízvuk na prvej slabike slova, napr. miljonär, apelsin, pensionär. Novšie výpožičky si ponechávajú prízvuk podľa pôvodného jazyka, napr. büroo, psühholoogia, kompuuter.

Samohlásky sa vyslovujú zreteľne, nedochádza k ich redukcii. Podľa dĺžky sa spoluhlásky a samohlásky delia na krátke, stredne dlhé a dlhé, napr. koli (krátke „o“, „poď ďalej“), kooli (stredne dlhé „о“, „školského“), kooli (dlhé „о“, „do školy“).

Spoluhlásky sa rozdeľujú na silné a slabé (nie na znelé a neznelé). Spoluhlásky g, b, d, d’ nie sú neznelé, ale slabé, so slabým záverom artikulácie, a výslovnosťou sa približujú hláskam k, p, t, t’, ktoré sa vyslovujú s dlhším uzáverom. Znelé spoluhlásky na konci slov sa vyslovujú ako znelé. Silné a slabé plozívy sa na začiatku slova nevyslovujú, takže napr. slová baas (základ) a paas (vápenec) sa vyslovujú rovnako. Hláska f sa vyskytuje iba v prevzatých slovách, napr. film (film) alebo faktor (faktor).

Výslovnosť je väčšinou jasná z pravopisu.

Gramatika

Estónčina je aglutinačno-flektívny jazyk. Gramatické tvary sa v ňom tvoria pridávaním prípon ku koreňu slova, napr. množné číslo slova „stôl“ v adessíve (jeden z lokatívnych pádov) je lauda+de+l ((na) stoloch; koreň slova + prípona označujúca množné číslo + pádová koncovka). Fonetické zmeny sa môžu realizovať aj v rámci slova: lugema (čítať) – loen (čítam). Slovo môže pozostávať z veľkého počtu morfém.

V estónčina sa nepoužívajú členy ani rody. Používa sa však morféma označujúca osoby ženského pohlavia, napr. tanárnő (učiteľka), titkárnő (sekretárka).

Estónčina má 14 pádov. Systém pádov vychádza zo zámeny tzv. silných a slabých stupňov, v dôsledku čoho dochádza k výraznej zmene slov: tuba (izba, nominatív) – toa (izba, genitív).

Osobné zámená môžu mať dvojaký tvar: krátky (neprízvučný) a dlhý (prízvučný).

Slovesá nemajú kategóriu vidu. Estónčina používa dva gramatické časy, a to prítomný a minulý (jednoduchý, predprítomný a predminulý). Budúci čas sa vyjadruje prítomným časom alebo pomocou analytických tvarov spolu so slovesom hakkama „začať“ (alebo saama „môcť“):

ma kirjutan
píšem / napíšem / budem písať
ma hakkan kirjutama
začnem písať (hneď teraz)
ma saan kirjutada
môžem písať

V estónčine sa rozoznávajú 4 slovesné spôsoby:

oznamovací: Ta laulab hästi. (Spieva pekne.)
podmieňovací: Ta laulaks hästi. (Spieval by pekne.)
spôsob nepriamej výpovede: Ta laulvat hästi. ((Vraj) spieva pekne.)
rozkazovací: Ta laulgu hästi! (Nech spieva pekne!)

Zo slovesa sa dajú vytvoriť štyri druhy príčastia (činné a trpné príčastie prítomné aj minulé) a tiež prechodník: looma (tvoriť) – loov (tvoriaci; činné príčastie prítomné), loodav (tvorený; trpné príčastie prítomné), loonud (tvorivší; činné príčastie minulé), loodud (vytvorený; trpné príčastie minulé).

Tvorenie slov a slovná zásoba

V estónčine existuje množstvo kompozít, ktoré sú zložené z dvoch, troch, štyroch alebo viacerých komponentov:

suur/linn
veľkomesto
vihma/piisad
kvapky dažďa
pôllu/majandus/iilikool
poľnohospodárska univerzita

Lingvopedia