Interlingvistika sa zaoberá formami, problémami a riešeniami, ktoré sa týkajú jazykových aspektov medzinárodnej komunikácie. Medzinárodná komunikácia sa odohráva medzi ľuďmi alebo skupinami ľudí, ktorí sú nositeľmi rôznych jazykov a majú odlišné kultúrne zázemie. Oblasť interlingvistiky v širšom zmysle slova zahŕňa:

  • svetové jazyky, čiže jazyky konkrétnych etnických skupín, ktoré fungujú ako lingua franca
  • jazyky, ktoré vznikli spontánne pri medzinárodnej komunikácii na miestnej úrovni – pidžiny a kreolské jazyky
  • účelovo vytvorené jazyky: medzinárodné pomocné jazyky, nazývané aj plánované jazyky

V užšom zmysle slova sa interlingvistika zaoberá históriou, štruktúrou, vytváraním a používaním plánovaných jazykov. Je úzko spätá s filozofiou jazyka, jazykovým plánovaním a modelovaním jazyka.

Zámerné zásahy do národných jazykov sa realizujú na viacerých úrovniach (od pravopisných a gramatických zmien cez modernizáciu slovnej zásoby až po štandardizáciu jazyka). Súčasťou jazykového plánovania je aj oživovanie jazykov (napr. modernej hebrejčiny), ako aj plánovanie nových jazykov. Prirodzené a plánované jazyky sa preto nachádzajú niekde na pomyselnej osi medzi úplne nedotknutým prirodzeným jazykom a celkom umelým jazykom.

Obrázok kontinua na osi prirodzený – umelý

  • Prirodzený jazyk

  • kórejčina, japončina

  • maďarčina

  • nórčina

  • moderná hebrejčina, indonézština

  • esperanto, novial, ido

  • volapük

  • solresol

  • Leibnizov jazyk

  • Umelý jazyk, jazyk výrokovej logiky, programovací jazyk

Plánované jazyky môžu byť apriórne alebo aposteriórne.

Najrozšírenejším plánovaným jazykom je esperanto, ktoré sa používa ako alternatívny jazyk v medzinárodnej komunikácii medzi hovoriacimi na celom svete. Esperantológia alebo esperantské štúdie sa ako súčasť interlingvistiky zaoberajú rôznymi aspektmi medzinárodného jazyka esperanto.