Fínčina
Suomen kieli
Suomen kieli
približne 5 miliónov (z toho 4,7 milióna vo Fínsku)
Fínsko, EÚ
Švédsko, Karélia (Ruská federácia)
Švédsko, Estónsko, Nórsko, Spojené štáty americké, Ruská federácia, Kanada
Fínčina patrí do skupiny ugrofínskych jazykov, ktoré sa spolu so samodijskými jazykmi začleňujú do uralskej jazykovej rodiny. Obrázok nižšie znázorňuje historický vývoj uralskej jazykovej rodiny.
Historický vývoj uralskej jazykovej rodiny (zdroj: http://www.regulytarsasag.hu/madartavlatbol citujúci: Finnougor Kalauz. Ed. Martha Csepregi. Medicina Publishing Co, 2001.)
Fínčina sa často považuje za škandinávsky jazyk, ale v skutočnosti nie je geneticky príbuzná ani s nórčinou, ani so švédčinou. Jediným významným európskym jazykom, s ktorým má fínčina spločný prajazyk, je maďarčina, ale tieto dva jazyky sú si podobné asi ako slovenčina s portugalčinou. Medzi najpríbuznejšie jazyky fínčiny patria baltsko-fínske jazyky, a to estónčina, karelčina, vepčina, livvikovčina, ingrijčina a pod. Fínom je zrozumiteľná karelčina a čiastočne aj estónčina. Fínčina je jeden z najrozšírenejších ugrofínskych jazykov. Je oficiálnym jazykom vo Fínsku a v EÚ, po fínsky hovorí takmer 5 miliónov ľudí. Niektoré ďalšie jazyky, ktoré sú príbuzné fínčine, sa používajú v Ruskej federácii, mnohým z nich však hrozí zánik. Nasledujúca tabuľka uvádza 15 ekvivalentných slov vo fínčine a v ďalších ugrofínskych jazykoch.
Príbuzné slová jazykov ugrofínskej jazykovej rodiny
fi | ee | ve | sa | ma | er | ud | ko | kp | ha | ma | hu | |
---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
oko | silmä | silm | sil’m | čalbmi | шинча | сельме | син | син | син | сэм | сам | szem |
jazyk | kieli | keel | kel' | giella | йылме | кель | кыл | кыв | кыв | ньалəм | нēлым | nyelv |
srdce | sydän | süda | südäin | válbmu | шӱм | cедей | сюлэм | сьöлöм | сьöлöм | сăм | сым | szív |
krv | veri | veri | veri | varra | вӱр | вeрь | вир | вир | вир | ўр | кēлп | vér |
žlčník/žlč | sappi | sapp | sap | sáhppi | шекш | сэпе | сэп | сöп | сöп | сып | восьрам | epe |
ľad | jää | jää | jä | jiekŋa | ий | эй | йö | йы | йи | йэк | яӈк | jég |
oblak | pilvi | pilv | pil’v | balva | пыл | пeль | пилем | кымöp | пив | пăлəӈ | тул | felhő |
rieka | joki | jõgi | jogi | johka | эҥep | ёв | шур | ю | ю | йŏхан | я | folyó |
hniezdo | pesä | pesa | peza | beassi | пыжаш | пизэ | kap | пoз | пoз | тыхəл | пити | fészek |
jeden | yksi | üks | üks’ | okta | ик | вейке | одиг | öтік | öти | ит | акв | egy |
dva | kaksi | kaks | kaks’ | guokte | кoк | кaвтo | кык | кык | кык | кăтəн | кит | kettő |
tri | kolme | kolm | koume | golbma | кум | колмо | куинь | куим | куим | хулəм | хȳpӯм | három |
štyri | neljä | neli | nel’ | njeallje | ныл | нилe | ньыль | нёль | нёль | ньăл | нилa | négy |
päť | viisi | viis | viž | vihtta | вич | вете | вить | вит | вит | вeт | ат | öt |
Vo fínčine sa rozlišujú tri hlavné skupiny dialektov: severné, východné a západné.
Fínske dialekty
Zdroj: Wikimedia Commons
V porovnaní s inými európskymi jazykmi je členenie fínskych dialektov výrazné. Dialekty fínčiny sa členia primárne na východné a západné. Hlavné odlišnosti medzi dialektmi sa prejavujú predovšetkým vo výslovnosti, ale zaujímavé sú aj niektoré lexikálne rozdiely. V západných dialektoch sa napr. „brezové prútiky“, ktoré sa používajú v saune, označujú ako vihta a vo východných a v severných častiach Fínska ako vasta.
Distribúcia slov vasta a vihta.
Fínčina obsahuje okrem písmen latinskej abecedy aj písmená s diakritikou, a to ä, ö a å. Ä a ö sa používajú bežne, pričom å sa vyskytuje iba v slovách prevzatých zo švédčiny, napr. skål (Na zdravie!). Hlásky sa vo fínčine delia na dlhé a krátke. Dĺžka môže zmeniť význam slova, napr. v slovách lama (recesia) a laama (lama). Nasledujúce slová sú foneticky a pravopisne veľmi podobné, ale ich význam je odlišný:
Fínčina má prízvuk na prvej slabike slova. Vo fínčine sa uplatňuje fonetický pravopisný princíp, t. j. „píš, ako počuješ“, preto by ste pri čítaní textu vo fínčine neurobili veľa chýb vo výslovnosti. Tu nájdete článok o najkrajších fínskych slovách.
Fínčina patrí k aglutinačným jazykom, v ktorých každá morféma (najmenšia významová jednotka) nesie jeden gramatický význam. Ohýbanie slov sa uskutočňuje pripájaním morfém ku koreňu slova. Fínske slovo vaimollenikin je do slovenčiny preložiteľné pomocou niekoľkých slov: „tiež k mojej žene“:
vaimo-lle-ni-kin
V úvodnej časti o všeobecných informáciách o fínčine je uvedené najdlhšie fínske slovo epäjärjestelmällistyttämättömyydelläänsäkäänköhän, ktoré nevzniklo skladaním, ale aglutináciou, t. j. pripájaním morfém. Toto slovo sa nedá doslovne preložiť, znamená približne: „ani nie z jej nedostatku organizácie, predpokladáš.“
Zaujímavou vlastnosťou fínčiny je množstvo gramatických pádov, v závislosti od prístupu sa rozlišuje 14 až 17 rôznych pádov. Šesť z nich sú lokatívne pády, ktoré vyjadrujú pohyb smerom niekam, umiestnenie predmetu alebo vzďaľovanie sa. Ak chce niekto povedať: „Oni sú v dome“ (talo), použije tvar talossa, pričom morféma „-ssa“ znamená „v“. Prípona -sta vyjadruje smer „z“, -on v slove taloon znamená „do(vnútra)“. Vo fínčine je dôležité rozlišovať vnútorné a vonkajšie lokatívne pády. Ak sa niečo nachádza v otvorenom priestore (stôl, strecha a pod.), použijeme iné pádové zakončenia ako zakončenia spomenuté vyššie, pretože fínčina rozlišuje sufixy s významom „do“ a „na“. Katto znamená „strecha“. Katolle vyjadruje „na strechu“ a slovo katolta „zo strechy“:
Lokatívne pády vo fínčine
Fínčina je známa svojou bohatou zásobou zvukomalebných citosloviec. Slová reprezentujúce zvuky sa vo fínčine líšia podľa toho, kto alebo čo ich vytvára.
bzučanie
syčanie
bzučanie
kňučanie