Poľština

Język polski

Počet rodených hovoriacich

40 miliónov

Oficiálny jazyk

Poľská republika, EÚ

Minoritný jazyk

Česká republika, Slovensko, Rumunsko, Ukrajina

Jazyk diaspóry

Veľká Británia, Nemecko, Írsko, Francúzsko, Rakúsko; Spojené štáty americké, Kanada, Austrália, Brazília, Argentína, Nový Zéland

Abeceda
32 písmen

Gramatické pády
7

Jazykový kód
pl, pol

Typologická klasifikácia jazyka
flektívny , vynechávanie zámen , SVO

Jazyková rodina
indoeurópska; baltoslovanská skupina; západoslovanský lechický jazyk

Počet dialektov
7

Najdlhšie slovo

konstantynopolitańczykowianeczkówna

slobodná dcéra obyvateľa Konštantinopolu (slovo, ktoré je skôr vtipnou zloženinou než bežne používaným slovom)

Zaujímavé slovo alebo veta

Chrząszcz brzmi w trzcinie.

Chrobák bzučí v rákosí.

Wyindywidualizowaliśmy się z rozentuzjazmowanego tłumu.

Odlíšili sme sa od nadšeného davu.

Król Karol kupił królowej Karolinie korale koloru koralowego.

Kráľ Karol kúpil kráľovnej Karolíne korálky koralovej farby.

História

Najstaršia písomná pamiatka poľštiny je veta, ktorú istý Čech povedal svojej poľskej manželke. Veta bola zaznamenaná nemeckým mníchom v texte kompletne písanom po latinsky (histórii cisterciánskeho opátstva v Dolnom Sliezsku).

Veta sa objavila v záznamoch opisujúcich rok 1270 a je zapísaná nasledovne: Day ut ia pobrusa, a ti poziwai. V modernom prepise je jej podoba: Daj ać ja pobruszę, a ty poczywaj a znamená „Daj, nech ja pomeliem (múku) a ty odpočívaj“. V modernej poľštine by veta znela: Daj, niech ja pomielę, a ty odpoczywaj.

Gramatika

Poľština má veľmi bohatý systém predpôn a prípon. Prípony často spôsobujú zmenu spoluhlásky alebo samohlásky, napr. świat (svet) a na świecie (na svete), zapraszamy (pozývame [niekoho]) a zaprosimy (pozveme [niekoho]) alebo droga (cesta) a po drodze (na ceste).

Počet gramatických rodov v poľštine je diskutabilný. Poľština rozlišuje tri alebo štyri gramatické rody v jednotnom čísle a dva rody v množnom čísle. Táto nejednotnosť pri rozlišovaní rodov je zapríčinená tým, že mužský rod sa niekedy rozdeľuje na dva samostatné rody. Rody v množnom čísle (určené zhodou s prídavným menom a slovesom) sú iba čiastočne determinované rodmi v jednotnom čísle.

Singulár
- Mužský rod
  - životný
  - neživotný
- Ženský rod
- Stredný rod

Použitie pádových prípon závisí od rodu a koncovej hlásky podstatného mena. Základným určujúcim kritériom je delenie hlások na tvrdé a mäkké (palatalizované).

Rod	Typické zakončenie
Mužský rod (životný, neživotný) →	tvrdá a mäkká spoluhláska, -a
Ženský rod →	-a , spoluhláska (väčšinou mäkká), -ni
Stredný rod →	-o, -ie, -ę, -um

Písmo a výslovnosť

Poľská abeceda pozostáva z 32 písmen:

Obsahuje štyri diakritické znamienka: nožičku (ogonek; ą, ę), ostrý prízvuk – dĺžeň (kreska; ć, ń, ó, ś, ź), „lomku“ – prečiarknuté l (kreska ukośna; ł) a bodku (kropka; ż).

Špecifikum poľského zvukového systému predstavuje kontrast medzi dvoma spoluhláskovými skupinami, ktoré sa cudzincom často zdajú identické. Napríklad hlásky sz a ś sa obe vyslovujú podobne ako slovenské „š“. Rozdiel je v tom, že hláska sz je palatálna retroflexívna spoluhláska (pri vyslovení sa konček jazyka ohýna pod podnebnou klenbou dozadu a dotyk sa uskutočňuje spodkom končeka jazyka) a ś je alveopalatálna spoluhláska (vyslovená mäkšie, s plochším jazykom a roztiahnutými kútikmi úst).

Niektoré minimálne (alebo takmer minimálne) páry sú:

palatálno-retroflexívne

cz - życzę
želám
dż - dżem
džem
sz - wiesz
vieš
ż - żarno
žarnov (mlynský kameň)

alveopalatálne

ć - życie
život
dź - dzień
deň
ś - wieś
dedina
ź - ziarno
zrno

Cudzinci majú problémy rozlišovať v reči tieto hlásky. Poľština tiež rozlišuje medzi cz [t͡ʂ] a trz [tʂ], napr. czy (či) a trzy (tri).

Dialekty

Zdroj: Wikimedia Commons

Kašubský dialekt (Kaszubski) sa v súčasnosti považuje za samostatný jazyk, niekedy sa tento status pripisuje aj sliezskemu dialektu. Rozdiely v poľských dialektoch začali zanikať minimálne už od konca 2. svetovej vojny. Poľské nárečia preto v súčasnosti možno považovať skôr za varianty spisovnej poľštiny s odlišnou výslovnosťou a niekoľkými regionálnymi slovami.

Zaujímavosti

Podobne ako iné slovanské jazyky, aj poľština má bohatú zásobu deminutívnych tvarov, ktoré môžu mať rôzne funkcie.

Deminutíva (zdrobneniny) môžu odkazovať na niečo malé, napr. dywanik – malý dywan (koberček). Existujú dva stupne deminutív: księga je kniha (veľkých rozmerov), książka knižka (bežných rozmerov) a książeczka menšia knižočka.

Deminutíva majú často zdvorilostnú alebo expresívnu funkciu. Sprievodca žiada pasažierov o bileciki (lístočky) namiesto o bilety (lístky). Predavač v mäsiarstve môže mäso pomenovať slovom wołowinka (hovädzinka), aby zdôraznil jej čerstvosť a výbornú chuť. Niekedy sa deminutíva používajú na vyjadrenie zdvorilosti k oslovenej osobe. U hostiteľa sa môže ponúkať kawusia (kávička), nie kawa (káva), aby sa tak vyjadril pozitívny vzťah k hosťovi.

Lingvopedia