Úvod

Syntax (skladba) je náuka o gramatickej a sémantickej stavbe viet a súvetí. Opisuje lineárnu štruktúru jazyka a vysvetľuje, ako sa slová (najmenšie jednotky syntaxe) spájajú do väčších celkov – viet (najväčšie jednotky syntaxe).

Jednotlivé slová, ako aj komplexnejšie časti viet môžeme definovať z hľadiska formy – čím sú, z čoho pozostávajú, a z hľadiska funkcie – akú majú vetnočlenskú platnosť. Veta Lastovičky si na našom balkóne postavili hniezdo obsahuje 5 vetných členov. Medzi hlavné vetné členy patrí podmet (lastovičky) a prísudok (si postavili). Ostatné vetné členy bližšie určujú hlavné vetné členy, nazývame ich vedľajšie (rozvíjacie) vetné členy. Predmet (hniezdo) bližšie určuje sloveso. Príslovkové určenie (na balkóne) vyjadruje okolnosť deja (konkrétne miesto) a prívlastok (našom) rozvíja substantívum. Vetné členy sú komponenty vety, ktoré majú rôzne funkcie. V každom jazyku sa dá vyjadriť kto-urobil-čo-kedy-kde, poradie týchto členov však môže byť rôzne (viac v časti Typológia).

Štrukturálne syntaktické reprezentácie

Väčšina moderných teórií o syntaxi zobrazuje syntaktické vzťahy prostredníctvom závislostných stromov, ktoré zachytávajú vzťahy medzi vetnými členmi (v generatívnej gramatike) alebo medzi tokenmi, príp. slovami (v závislostnej syntaxi).

Generatívna (transformačná) gramatika vykladá jazyk ako systém pravidiel, ktorý umožňuje vytvárať nekonečný počet gramaticky správnych viet:

((He) (said) (ESA (would launch) (a (space probe) ((called) (Mars Express))) (in 2003))
Povedal, že Európska vesmírna agentúra vypustí kozmickú sondu s názvom Mars Express v roku 2003

Závislostný strom môže vyzerať takto:

Značkovanie na úrovni povrchovej syntaxe

V povrchovej syntaxi ovplyvňujú značkovanie morfologické vlastnosti (pozri časť Morfológia), napríklad kategória pádu, slovosled, afixy alebo samostatné slová s gramatickými funkciami (napr. predložky a postpozície v európskych jazykoch alebo postponované častice v japončine).

syntaktická funkcia podmet prísudok nepriamy predmet / predmet v datíve priamy predmet nepriamy / predložkový predmet prísudok
pád nominatív datív akuzatív
nemčina Das Kind hat dem Hund Wasser gegeben
esperanto La infano donis akvon al la hundo
angličtina The child gave water to the dog
japončina kodomo ga mizu o inu ni yarimashita

Vo flektívnych jazykoch (Morfológia) syntax zachytáva nielen vzťahy medzi vetnými členmi, ale aj spôsoby spájania týchto vetných členov do skladov (syntagiem). Napríklad zhoda je taký spôsob vyjadrenia vzťahu závislosti, pri ktorom podradený člen preberá gramatické kategórie rodu, čísla a pádu nadradeného mena (pozri tabuľky s podstatnými menami v slovenčine, nemčine a iných jazykoch v časti Lingvopedia). V portugalčine sa všetky tri vetné členy mennej syntagmy as novas casas (tie nové domy) zhodujú v čísle (plurál) aj v rode (ženský rod). V prípade zhody medzi vetnými členmi sa v niektorých jazykoch pripúšťa neprítomnosť alebo nejednoznačnosť niektorej gramatickej kategórie, ak ju jasne vyjadruje aspoň jedno zo slov vety. Napr. v nemčine vyjadrujú kategóriu pádu členy podstatných mien, nie samotné podstatné meno (napr. der Hund, des Hundes, dem Hund, den Hund), v angličtine sa kategória čísla vyjadruje iba pri substantívach, ale nie pri rozvíjacích členoch (adjektívach alebo členoch).

Hĺbková syntaktická štruktúra

Hĺbková syntaktická štruktúra odráža sémantickú, čiže významovú štruktúru výpovede. Napríklad sloveso v činnom a trpnom rode vyjadruje ten istý základný význam. Medzi zemetrasením a vlnou cunami je preto ten istý príčinno-dôsledkový vzťah (sémantické roly, pozri kapitolu Sémantika) aj vtedy, keď sa slovo cunami stane podmetom vety:

1. argumentačný uzol slovesná hlava frázy 2. argumentačný uzol
činný rod Earthquakes may cause tsunamis
syntaktická funkcia podmet prísudok (v činnom rode) predmet
sémantická rola PRÍČINA DÔSLEDOK
trpný rod Tsunamis may be caused by earthquakes
syntaktická funkcia podmet prísudok (v trpnom rode) príslovkové určenie (pôvodca deja)
sémantická rola DÔSLEDOK PRÍČINA

Neexistujú dôkazy, že lingvistická štruktúra priamo odráža kognitívne procesy. Je známe, že v prednom laloku mozgovej kôry sa nachádza motorické centrum reči, tzv. Brocovo centrum, ktoré riadi syntaktickú stránku reči. Wernickeho senzorické centrum reči, ktoré sa nachádza v spánkovom laloku mozgovej kôry, umožňuje pochopiť reč. Pacienti s poškodením Brocovho centra rozprávajú tzv. „telegrafickým štýlom“, reťazia iba podstatné mená, nepoužívajú neplnovýznamové slová a vety nemajú žiadnu syntaktickú štruktúru, ale s ťažkosťami sa im dá rozumieť. Pacienti s poškodením Wernickeho centra však hovoria nezmysly, hoci ich vety sú syntakticky správne.

Aj takáto nezmyselná ľudská reč sa ale líši od reči primátov: šimpanzy druhu bonobo sa dokážu obdivuhodne rýchlo naučiť znakovú reč, rozumejú zložitým otázkam, a dokonca vedia kreatívne kombinovať slová (prosím otvoriť rýchlo = prosím, rýchlo [to] otvorte), ale používajú len veľmi jednoduchú syntax (Wernickeho spôsob), preto nedokážu vytvoriť napríklad otázky.