Zaujímavosti

Zakončenie ženského priezviska poskytuje informáciu nielen o pohlaví, ale aj o rodinnom stave (či je žena vydatá alebo slobodná). Pre mužské mená to neplatí. Slobodné ženy majú priezvisko zakončené na aitė, iūtė a ytė, priezvisko vydatých žien končí na ienė. V súčasnosti sa vyskytujú aj priezviská zakončené iba na ė, ktoré môžu mať vydaté aj slobodné ženy. Tento tvar priezviska zatiaľ nie je veľmi rozšírený, v súčasnosti ho používajú len vydaté ženy, hlavne celebrity.

Zaujímavosťou je, že v litovskej slovnej zásobe sa nenachádza mnoho vulgárnych výrazov. Jedným z mála príkladov je slovo rupūžė (ropucha). Keď si Litovci potrebujú zanadávať, uchýlia sa k ruským alebo anglickým vulgarizmom.

Litovčina je vhodná na tancovanie...

Tri ženy šli do Vilniusu po prvýkrát. Po návrate sa podelili o svoje zážitky s priateľom:
– Litovčina je taká melodická, úplne ako tanec...
– Prečo?
– Pretože v každom autobuse a trolejbuse pasažieri na každej zastávke opakujú Lipsi, lipsi, čia-čia-čia...

„Lipsi, lipsi, čia-čia-čia“ – nejde o názvy tancov, ale o skrátený tvar otázky ar Jūs lipsite čia? (Vystupujete tu?)

História

Najstaršia písomná pamiatka litovčiny – prepis modlitby – pochádza z marginálie knihy „Tractatus sacerdotalis“ z roku 1503.

Zdroj: Wikimedia Commons

Litovčina je jedným z dvoch zachovaných baltských jazykov (druhým je lotyština). Spomedzi všetkých živých indoeurópskych jazykov obsahuje najviac archaických prvkov. Predpokladá sa, že práve litovčina má najviac spoločných čŕt s protoindoeurópskym jazykom.

„Ak chce niekto počuť, ako sa kedysi rozprávali Indoeurópania, mal by si vypočuť litovského sedliaka,“ povedal známy francúzsky jazykovedec Antoine Meillet.

Odborníci na indoeurópsku lingvistiku tvrdia, že pri rekonštrukcii podoby protoindoeurópskeho jazyka je súčasná litovčina rovnako dôležitá ako latinčina, gréčtina či sanskrit.

Paul Thieme v roku 1958 porovnával litovské príslovie Dievas davė dantis; Dievas duos ir duonos a jeho latinský preklad Deus dedit dentes; Deus dabit et panem (Boh nám dal zuby, dá nám aj chlieb) so starou formou sanskritu (termín „stará forma“ použil sám P. Thieme): Devas adadā t datas; Devas dā t (alebo dadā t) api dhā nā s.

Sanskrit a litovčina

Sanskrit aj litovčina sa považujú za veľmi archaické jazyky. Obidva obsahujú množstvo príbuzných a podobných slov, ktoré majú rovnaký alebo blízky význam, napr.

Dokonca ide o veľmi blízke jazyky aj z hľadiska morfológie: tvary asmi – asi – asti (ja som – ty si – oni sú) sú v sanskrite a litovčine totožné.

Podobnosť týchto jazykov nie je zapríčinená ich bezprostrednou genetickou príbuznosťou (litovčina patrí k baltoslovanským jazykom a sanskrit k indoárijským jazykom). Oba jazyky si však zachovali mnoho prvkov protoindoeurópskeho jazyka. Sanskrit sa ako liturgický jazyk od svojho vzniku nezmenil a litovský jazyk sa vzhľadom na historické a kultúrne súvislosti zmenil len veľmi málo.

Gramatika

V litovčine sa rozlišujú 2 gramatické čísla (jednotné a množné) a 2 rody (mužský a ženský).

Používa 4 časy (minulý, minulý opakovaný, prítomný a budúci čas) a má 3 slovesné vzory.

Minulý opakovaný čas označuje dej, ktorý sa v minulosti odohral viackrát: imdavau ir skaitydavau (zvykol som sa rozhodovať a čítať (nielen raz)).

Litovčina rozlišuje 7 pádov (nominatív, genitív, datív, akuzatív, inštrumentál, lokál, vokatív), 5 skloňovacích vzorov podstatných mien a 3 vzory prídavných mien.

Prídavné meno môže mať v litovčine až 147 tvarov: 2 rody × 6 pádov × 2 čísla × 2 tvary × 3 stupne + 3 bezrodové tvary.

Jednou z charakteristických čŕt litovčiny sú zámenné tvary prídavných mien označujúce istú špecifickú vlastnosť, ktorú zároveň zdôrazňujú: gražus – gražusis (krásna – táto krásna).

Dialekty

Zdroj: Wikimedia Commons