Podobne ako živé organizmy, aj jazyky sa vyvíjajú. Jazyky, ktoré majú rovnakého predchodcu (nazývaného „protojazyk“), sú súčasťou rovnakej jazykovej rodiny. Jazyková rodina môže byť ďalej rozčlenená na niekoľko podskupín, napríklad poľština a slovenčina patria k západoslovanským jazykom, podskupine slovanských jazykov, ktoré sú vetvou väčšej indoeurópskej jazykovej rodiny.

Komparatívna lingvistika, ako naznačuje už jej názov, porovnáva jazyky s cieľom stanovenia ich historickej príbuznosti. Jedným zo spôsobov je porovnanie ich fonológie, gramatiky a slovnej zásoby, a to aj v prípadoch, keď nie sú k dispozícii žiadne písomné zmienky o ich predchodcoch.

Čím sú jazyky od seba vzdialenejšie, tým zložitejšie sa určujú ich genetické vzťahy. Žiadny lingvista napríklad nepochybuje, že španielčina a taliančina sú príbuzné jazyky, ale existencia altajskej jazykovej rodiny, ktorá zahŕňa turečtinu a mongolčinu, je sporná a neuznávajú ju všetci lingvisti. V súčasnosti nemôžeme potvrdiť ani vyvrátiť, či mali všetky jazyky spoločný protojazyk. V prípade, že niekedy existoval jeden pôvodný ľudský jazyk, hovorilo sa ním pred desiatkami tisícok rokov (ak nie viac), z čoho vyplýva, že akékoľvek porovnávanie by bolo mimoriadne zložité alebo až nerealizovateľné.

Mapa hlavných jazykových rodín sveta

Source: Wikimedia Commons

Zoznam jazykových rodín

Jazykovedci identifikovali viac ako sto hlavných jazykových rodín (jazykové rodiny, o ktorých nie je známe, že boli navzájom príbuzné). Niektoré rodiny zahŕňajú len niekoľko jazykov, iné viac ako tisíc jazykov. V nasledujúcom prehľade sú uvedené hlavné jazykové rodiny sveta.

Jazyková rodina Oblasť Jazyky
indoeurópska Európa až India, v súčasnosti všetky kontinenty Takmer 3 miliardy ľudí tejto jazykovej rodiny hovorí viac ako 400 rôznymi jazykmi. Medzi ne patria románske jazyky (španielčina, taliančina, francúzština...), germánske jazyky (angličtina, nemčina, švédčina...), baltské a slovanské jazyky (ruština, poľština...), indoárijské jazyky (perzština, hindčina, kurdčina, bengálčina a mnohé jazyky, ktorými sa hovorí od Turecka po severnú Indiu), a aj iné jazyky ako gréčtina a arménčina.
čínsko-tibetská Ázia čínske jazyky, tibetčina, barmčina
nigersko-konžská Subsaharská Afrika swahilčina, jorubčina, šona, zuluština
semito-hamitská Stredný Východ, severná Afrika semitské jazyky (arabčina, hebrejčina...), somálčina
austronézska Juhovýchodná Ázia, Taiwan, Madagaskar Viac ako 1 000 jazykov vrátane indonézštiny, filipínčiny, malgaského jazyka, havajčiny, fidžijčiny...
uralská Stredná, východná a severná Európa, severná Ázia maďarčina, fínčina, estónčina, sámske jazyky, niektoré jazyky Ruska (udmurtčina, marijčina, komijčina...)
altajská (sporná) Turecko až Sibír turecké jazyky (turečtina, kazaština...), mongolské jazyky (mongolčina…), tunguzské jazyky (mandžuština…), niekedy sa sem zaraďuje aj japončina a kórejčina
drávidská Južná India tamilčina, malajálamčina, kannadčina, telugčina
thajsko-kadajská Juhovýchodná Ázia thajčina, laoština
austro-aziatská Juhovýchodná Ázia vietnamčina, khmérčina
na-dené Severná Amerika jazyky tlingit, navajo
tupijská Južná Amerika guaraníjčina
kaukazská (sporná) Kaukaz tri rodiny; najrozšírenejší kaukazský jazyk je gruzínčina

Špeciálne prípady

Izolované jazyky

Izolovaný jazyk je „osamotený“, t. j. taký jazyk, ktorý nepatrí k žiadnej jazykovej rodine. Najlepším príkladom takého jazyka je baskičtina, ktorá sa používa v Španielsku a vo Francúzsku. Aj napriek tomu, že je obklopená indoeurópskymi jazykmi, veľmi sa od nich odlišuje. Jazykovedci porovnávali baskičtinu s inými jazykmi, ktoré sa používajú v Európe, na Kaukaze, dokonca i v Amerike, ale ich príbuznosť nikdy nebola dokázaná.

Medzi ďalšie známe izolované jazyky patrí kórejčina, aj keď niektorí jazykovedci uvažujú o jej prepojení s altajskými jazykmi alebo japončinou. Japončina sa sama osebe niekedy považuje za izolovaný jazyk, ale v podstate patrí do malej rodiny japonských jazykov, ktorá zahŕňa niekoľko príbuzných jazykov, napríklad okinawský jazyk.

Pidžiny a kreolské jazyky

Pidžin je zjednodušený jazyk slúžiaci na komunikáciu medzi dvoma alebo viacerými skupinami, ktoré nemajú spoločný jazyk. Pidžin nevzniká priamo z jedného konkrétneho jazyka, ale je väčšinou vytvorený z komponentov niekoľkých jazykov. Ak sa deti začnú učiť takúto zjednodušenú formu jazyka ako rodný jazyk, pidžin sa stáva plnohodnotným a stabilným jazykom, ktorý sa nazýva kreolčina.

Väčšina pidžinov a kreolských jazykov, ktorými sa dnes hovorí, je výsledkom kolonizácie. Ich základ tvorí zväčša angličtina, francúzština alebo portugalčina. Jedným z najrozšírenejších kreolských jazykov je Tok Pisin, oficiálny jazyk Papuy-Novej Guiney. Je založený na angličtine, ale má odlišnú gramatiku a jeho slovná zásoba obsahuje slová prevzaté z nemčiny, malajčiny, portugalčiny a niekoľkých miestnych jazykov.