Holandčina
Nederlands, Vlaams
Počet rodených hovoriacich
21 miliónov (+ 5 až 6 miliónov hovoriacich afrikánčinou – západogermánskym jazykom, ktorý vznikol kreolizáciou holandčiny)
Oficiálny jazyk
Holandsko, Belgicko, Surinam, Aruba, Curaçao, Svätý Martin; EÚ, Únia juhoamerických národov (UNASUR), neoficiálne sa používa v Karibskom spoločenstve
Minoritný jazyk
Francúzsko (20 – 40 000), Nemecko (Kleve, východobergské nárečie)
Jazyk diaspóry
USA, Kanada, Austrália, Nový Zéland
Abeceda
26 + IJ
26 + IJ
Gramatické pády
0
0
Jazykový kód
nl, nld, dut
nl, nld, dut
Typologická klasifikácia jazyka
mierne flektívny , spájanie , SOV /V2
mierne flektívny , spájanie , SOV /V2
Jazyková rodina
indoeurópska, západogermánsky dolnofranský jazyk – stredná pozícia medzi angličtinou a nemčinou
indoeurópska, západogermánsky dolnofranský jazyk – stredná pozícia medzi angličtinou a nemčinou
Počet dialektov
tri hlavné skupiny: 1. (dolná) frančina 2. limburčina 3. (dolná) saština alebo dolnonemecký holandský dialekt (západné dolné Nemecko)
tri hlavné skupiny: 1. (dolná) frančina 2. limburčina 3. (dolná) saština alebo dolnonemecký holandský dialekt (západné dolné Nemecko)
Najdlhšie slovo
ontwikkelingssamenwerkingsorganisaties
organizácie rozvoja spolupráce
meervoudigepersoonlijkheidsstoornis
poruchy rozdvojenej osobnosti
hippopotomonstrosesquippedaliofobie
fóbia z dlhých slov
Zaujímavé slovo alebo veta
Ui, uien, eeuwen
slová obsahujúce iba samohlásky („-n“ sa nevyslovuje)
tweeën / ideeën
slová, ktoré obsahujú tri za sebou nasledujúce písmená „e“
Aa
mesto s najkratším názvom
Úvod
Holandčina je pluricentrický jazyk, ktorý sa v rôznych oblastiach vyvíjal odlišne. Severný variant jazyka („holandská holandčina“) má dominantné postavenie medzi ostatnými variantmi, ktoré majú tendenciu sa mu približovať.
Afrikánčina – sesterský jazyk
Jediným v súčasnosti rozšíreným kreolským jazykom založeným na holandčine je afrikánčina, ktorá je jedným z 11 úradných jazykov Juhoafrickej republiky. Je to jeden z mála kreolizovaných jazykov, ktorý nadobudol status spisovného jazyka. Afrikánčina a holandčina sú do značnej miery navzájom zrozumiteľné, hoci zreteľne odlišné jazyky.
História
-
< 1150
Stará dolná frančina
málo písomných pamiatok
-
1150 – 1550
Stredoveká holandčina
používala sa v mnohých úradných dokumentoch a sporadicky aj v literatúre
-
1550 - 1849
Raná moderná holandčina
jazyk literatúry a vedy
-
1637
Preklad Biblie (Statenbijbel); Simon Stevin – tvorca vedeckej terminológie; zlatý vek holandskej kultúry
-
> 1849
Moderná holandčina
-
1849
Kongres v Gente
-
1863
Prvý spoločný pravopis
-
1882
Johan Hendrik van Dale vytvoril slovník holandského jazyka, svojho času najväčší slovník na svete
-
1934
Marchantova pravopisná reforma, zrušenie pádových prípon
-
2006
Pravopisné úpravy a vytvorenie alternatívneho (tzv. bieleho) pravopisu
Písmo a výslovnosť
Počet písmen holandskej abecedy nie je ľahké presne určiť. V najvýznamnejších pravopisných príručkách sa holandská abeceda dokonca ani neuvádza. Zvyčajne sa v súvislosti s holandčinou hovorí o 26 písmenách abecedy, pričom písmená „q“, „x“ a „y“ sa vyskytujú iba v prevzatých slovách. Nejednoznačné je zaradenie digrafu „IJ, ij“ (napr. v slove IJsland, Island). Holandčina používa približne 15 písmen s diakritickými znakmi (pozri zoznam nižšie), ktoré sa nepovažujú za samostatné písmená. Na dokonalé naučenie sa holandského pravopisu je potrebné ovládať angličtinu, lebo holandčina často nemá domáce ekvivalenty k anglickým výpožičkám, napr. baby (bábätko), privacy (súkromie) a pod. Jednou zo zvláštností holandčiny je kombinácia znakov „‘s-“ (napr. ‘s-Gravenhage, ‘s-Hertogenbosch) vyskytujúca sa iba v tomto jazyku.
- â
- a
- à
- á
- b
- c
- d
- è
- ë
- é
- ê
- e
- f
- g
- h
- í
- i
- ï
- j
- k
- l
- m
- n
- ö
- ó
- o
- p
- q
- r
- s
- t
- ü
- u
- v
- w
- x
- y
- z
Holandčina obsahuje približne 40 hlások (foném): 24 spoluhlások a 16 samohlások, ako aj 4 dvojhlásky. Rozdiel medzi dlhými a krátkymi samohláskami je veľmi dôležitý. Holandský dialekt Weert je dokonca zapísaný v Guinessovej knihe rekordov ako jazykový systém obsahujúci najviac samohlások na svete.
Pre cudzincov je najťažšia výslovnosť dvojhlásky „ui“ ([œy], cibuľa) a vnímanie rozdielu medzi hláskami „f“ a „v“ (výslovnosť holandského „v“ je charakteristická pre tento jazyk); rozdiel medzi nimi nie je primárne vznelosti, ale v ich relatívnej dĺžke). Existuje aj niekoľko variantov hlásky „h“ („g“, „ch“, [ɣ], [x] a „h“ – chaos, lach, hoog).
Tvorenie slov a slovná zásoba
Holandská slovná zásoba obsahuje slová prevažne germánskeho pôvodu, ale nachádzajú sa v nej aj latinské, nemecké, francúzske a anglické výpožičky. Bohatosť jazyka spočíva predovšetkým vo veľmi efektných a obrazných prísloviach, metaforách a slovných spojeniach, ktoré dávajú tomuto jazyku originálny vizuálny rozmer. Súbor týchto frazém sa nazýva beeldspraak (obrazná reč) a ich používanie je prejavom kultivovaného jazykového štýlu. Mnohé z týchto slovných spojení sa len ťažko prekladajú do iných jazykov.
Je známe, že Holanďania milujú korčuľovanie. V lexike sa preto nachádza mnoho slov súvisiach s týmto športom, ktoré nemajú ekvivalenty v iných jazykoch. Tieto slová pochádzajú predovšetkým z frízštiny. Výraz klunen znamená „kráčanie na korčuliach cez kúsok zeme medzi dvomi miestami pokrytými ľadom“. Slovo Koek-en-zopie znamená „kúsok koláča a teplý nápoj užitý počas korčuľovania alebo stánok, v ktorom sa predávajú“. Iné nepreložiteľné výrazy sa spájajú napr. s vodou, kanálmi, hrádzami, rybníkmi, jazerami a pod. Voda je pre tento „národ žijúci pod úrovňou mora“ neodmysliteľná. Niektoré z holandských slov boli prevzaté aj do iných jazykov. Ide o slová ako bulvár (pôvodne bolwerk – opevnenie, bašta, barikáda, obranná konštrukcia pred pevnosťou), manekýn (z flámskeho mannekke – chlapec, mladík, mladý muž, chlapček, chalan) alebo bos (pôvodne baas). Z holandčiny pochádzajú aj mnohé námorné a lodné termíny a s nimi súvisiace pojmy v angličtine alebo ruštine, napr. názov choroby „skorbut“ (pôvodne scheerbuik – poškodený žalúdok). Medzi známe slová patria aj polder (priekopa), dike (násyp), klomps (dreváky) a, samozrejme, tulipán.
-
ja
áno
-
nee
nie
-
man
muž
-
dank (u)
vďaka
-
taal
jazyk
Citoslovcia
Vtipné alebo zvláštne príslovia a slovné spojenia
