Švédčina
Svenska
Počet rodených hovoriacich
9 miliónov
Oficiálny jazyk
Švédsko, Fínsko, EÚ, Severská rada
Jazyk diaspóry
USA, Veľká Británia, Kanada, Estónsko, Brazília
Abeceda
29 (26 písmen latinky + å, ä, ö)
29 (26 písmen latinky + å, ä, ö)
Gramatické pády
0
0
Jazykový kód
sv, swe
sv, swe
Typologická klasifikácia jazyka
mierne flektívny , spájanie , SVO
mierne flektívny , spájanie , SVO
Jazyková rodina
indoeurópska; severogermánsky východoškandinávsky jazyk
indoeurópska; severogermánsky východoškandinávsky jazyk
Počet dialektov
6 hlavných skupín: nórske, fínske, švédske, gotlandské, götalandské, južné švédske (skanské) dialekty
6 hlavných skupín: nórske, fínske, švédske, gotlandské, götalandské, južné švédske (skanské) dialekty
Najdlhšie slovo
ursprungsbefolkningsorganisationerna
organizácie domorodých národov
Zaujímavé slovo alebo veta
Sju skönsjungande sjuksköterskor skötte sjuttiosju sjösjuka sjömän på skeppet.
Sedem nádherne spievajúcich ošetrovateliek sa stará o sedemdesiatsedem námorníkov s morskou chorobou na lodi.
Úvod
Škandinávske jazyky tvoria dialektné kontinuum bez výrazných hraníc a rozdiely medzi dánčinou, švédčinou a nórskym bokmålom sú dosť malé na to, že s trochou praxe a trpezlivosti sú jazyky navzájom zrozumiteľné, a to predovšetkým v písanej podobe. Škandinávci preto v zmiešanej spoločnosti medzi sebou komunikujú vlastnými jazykmi (podobne ako Slováci a Česi). V tomto kontexte funguje švédčina ako spojivo medzi Fínskom a ostatnými škandinávskymi jazykmi, pretože má vo Fínsku status oficiálneho menšinového jazyka (a ovláda ju aj veľa Fínov). Napriek historicko-kultúrnym vzťahom však väčšina Fínov v súčasnosti uprednostňuje pri komunikácii so svojimi škandinávskymi susedmi angličtinu pred švédčinou.
História
-
1. – 7. storočie
Praseverčina
(starší futhark) -
8. – 12. storočie
Stará (východná) severčina
(mladší futhark) -
13. – 15. storočie
Stará švédčina
(latinka) -
1335
Zrušenie otroctva a nevoľníctva
-
1520
Štokholmský krvavý kúpeľ
-
16. – 20. storočie
Moderná švédčina
(nusvenska) -
1618 - 1648
Tridsaťročná vojna
-
1700 - 1721
Veľká severná vojna
-
1850 - 1910
Milión Švédov emigrovalo do USA.
-
1906 - 1917
Pravopisná reforma v r. 1906. Fínsko získalo nezávislosť v r. 1917.
Písmo a výslovnosť
Od rozsiahlej pravopisnej reformy v roku 1906 je švédsky pravopis v podstate fonetický, vďaka čomu sa síce deti učia rýchlejšie čítať, ale cudzinci v texte ťažšie rozoznávajú medzinárodné slová ako pjäs (z fr. pièce = leták, brožúra). Švédska abeceda obsahuje 26 písmen latinky a 3 typické škandinávske písmená: „å“ „ä“ „ö“.
- a
- å
- ä
- b
- c
- d
- e
- f
- g
- h
- i
- j
- k
- l
- m
- n
- o
- ö
- p
- q
- r
- s
- t
- u
- v
- w
- x
- y
- z
Praseverčina a stará severčina (staroseverčina) používali runové písmo (respektíve starší a mladší futhark).
| Starší futhark | Mladší futhark | Latinska | IPA (Medzinárodná fonetická abeceda) |
|---|---|---|---|
| ᚠ | ᚠ | f | /f/ |
| ᚢ | ᚢ | u | /u(ː)/ |
| ᚦ | ᚦ | þ | /θ/, /ð/ |
| ᚨ | ᚨ | a | /a(ː)/ |
| ᚱ | ᚱ | r | /r/ |
| ᚲ | ᚴ | k | /k/ |
| ᚷ | - | g | /ɡ/ |
| ᚹ | - | w | /w/ |
| ᚺ ᚻ | ᚼ | h | /h/ |
| ᚾ | ᚾ | n | /n/ |
| ᛁ | ᛁ | i | /i(ː)/ |
| ᛃ | - | j | /j/ |
| ᛇ | ᛅ | ï / æ | /æː/ |
| ᛈ | - | p | /p/ |
| ᛉ | - | z | /z/ |
| ᛊ | ᛋ | s | /s/ |
| ᛏ | ᛏ | t | /t/ |
| ᛒ | ᛒ | b | /b/ |
| ᛖ | - | e | /e(ː)/ |
| ᛗ | ᛗ | m | /m/ |
| ᛚ | ᛚ | l | /l/ |
| ᛜ ᛝ | - | ŋ | /ŋ/ |
| ᛟ | - | o | /o(ː)/ |
| ᛞ | - | d | /d/ |
| - | ᛦ | R | /R/ |
Gramatika
Švédčina používa dva gramatické rody: spoločný a stredný rod. V švédčine sa podobne ako v angličtine nepoužívajú pádové prípony. Z pádov sa zachoval len genitív, ktorý vyjadruje skôr privlastňovanie. Slovesá nemajú kategóriu osoby ani čísla. Menné slovné druhy si zachovali kategóriu rodu (prídavné mená) a čísla (podstatné a prídavné mená) a enklitický určitý člen komplikuje situáciu pri podstatných menách:
| Neurčité substantívum v singulári | Určité substantívum v singulári | Neurčité substantívum v pluráli | Určité substantívum v pluráli | |
|---|---|---|---|---|
| Spoločný rod, zakončenie -a |
flicka
dievča |
flickan | flickor | flickorna |
| Spoločný rod, ostatné zakončenia |
stol
stolička |
stolen | stolar | stolarna |
|
växt
rastlina |
växten | växter | växterna | |
| Stredný rod, samohláskové zakončenie |
äpple
jablko |
äpplet | äpplen | äpplena |
| Stredný rod, spoluhláskové zakončenie |
barn
dieťa |
barnet | barn | barnen |
| Nepravidelné |
man
muž |
mannen | män | männen |
Švédčina má iba 2 syntetické slovesné časy: prítomný čas (-r) a minulý čas (-de/-te pri pravidelných slovesách). Špeciálny tvar supínum (-it) sa používa spolu s pomocným slovesom ha na vyjadrenie dokonavého minulého času, napr. han har tagit det (vzal to). Budúci čas sa tvorí spojením pomocného slovesa ska a neurčitku: han ska arbeta (bude pracovať).
Pre švédčinu je typický slovosled typu S-V-O. Vo vetách sa členy, determinanty, prídavné mená a príslovky nachádzajú naľavo a vedľajšie vety alebo predložkové väzby napravo.
Tvorenie slov a slovná zásoba
Vo švédčine sa slová často tvoria skladaním (napr. zložené slovo regionutvecklingssekretariatet = sekretariát regionálneho rozvoja), preto je slovná zásoba švédčiny teoreticky neobmedzená. Zo švédčiny pochádza niekoľko medzinárodne používaných slov označujúcich jedlá, niektoré viac jedlé, napr. lingon(berry), t. j. brusnice, niektoré menej (surströmming; nakladaný sleď), ale aj odborné termíny ako angström (desatina nanometra) či tungsten (volfrám, doslovne „ťažký kameň“). Z gramatického hľadiska je zaujímavá prípona „-is“, pomocou ktorej sa môžu tvoriť nové kultúrne termíny z koreňov iných podstatných mien, napr. dagis („deň“+ -is, škôlka), kompis (kamoš), godis („dobrý“ + -is, sladkosti), postis (poštár), kändis („známy“ + -is, slávna osoba) a jeho opozitum doldis („skrytý“ + -is).
Dialekty
Okrem jazykových rozdielov, hranice švédskych nárečí zaznamenávajú aj históriu Švédska ako impéria a stabilizujúceho sa národného štátu. Čiže fínska švédčina (vrátane Ålandských ostrovov), podobne ako estónska švédčina (dnes už takmer vymretá) sú pozostatkami švédskeho osídlenia a administrácie v oblasti Baltského mora, kým južná švédčina, ktorá sa používa na územiach patriacich v minulosti Dánsku, si zachovala prvky dánskeho jazyka (ako napríklad vnútroslovné spoluhláskové zmeny p, t, k → b, d, g).
Zdroj: Wikimedia Commons
Citoslovcia
Vtipné alebo zvláštne príslovia a slovné spojenia
