Prejsť na obsah

Švédčina

Svenska

Počet rodených hovoriacich

9 miliónov

Oficiálny jazyk

Švédsko, Fínsko, EÚ, Severská rada

Jazyk diaspóry

USA, Veľká Británia, Kanada, Estónsko, Brazília

Abeceda
29 (26 písmen latinky + å, ä, ö)
Gramatické pády
0
Jazykový kód
sv, swe
Typologická klasifikácia jazyka
mierne flektívny , spájanie , SVO
Jazyková rodina
indoeurópska; severogermánsky východoškandinávsky jazyk
Počet dialektov
6 hlavných skupín: nórske, fínske, švédske, gotlandské, götalandské, južné švédske (skanské) dialekty

Najdlhšie slovo

organizácie domorodých národov

Zaujímavé slovo alebo veta

Sedem nádherne spievajúcich ošetrovateliek sa stará o sedemdesiatsedem námorníkov s morskou chorobou na lodi.

Úvod

Škandinávske jazyky tvoria dialektné kontinuum bez výrazných hraníc a rozdiely medzi dánčinou, švédčinou a nórskym bokmålom sú dosť malé na to, že s trochou praxe a trpezlivosti sú jazyky navzájom zrozumiteľné, a to predovšetkým v písanej podobe. Škandinávci preto v zmiešanej spoločnosti medzi sebou komunikujú vlastnými jazykmi (podobne ako Slováci a Česi). V tomto kontexte funguje švédčina ako spojivo medzi Fínskom a ostatnými škandinávskymi jazykmi, pretože má vo Fínsku status oficiálneho menšinového jazyka (a ovláda ju aj veľa Fínov). Napriek historicko-kultúrnym vzťahom však väčšina Fínov v súčasnosti uprednostňuje pri komunikácii so svojimi škandinávskymi susedmi angličtinu pred švédčinou.

História

  • 1. – 7. storočie

    Praseverčina
    (starší futhark)

  • 6. storočie

    Beowulf: geatské vojny

  • 8. – 12. storočie

    Stará (východná) severčina
    (mladší futhark)

  • 829

    Svätý Ansgar (Oskar): raná kristianizácia

  • 13. – 15. storočie

    Stará švédčina
    (latinka)

  • 1250

    Västgötalagen (zákonník)

  • 1397

    Kalmarská únia

  • 1335

    Zrušenie otroctva a nevoľníctva

  • 1520

    Štokholmský krvavý kúpeľ

  • 16. – 20. storočie
    Moderná švédčina
    (nusvenska)

  • 1526 - 1541

    Preklad Biblie

  • 1618 - 1648

    Tridsaťročná vojna

  • 1700 - 1721

    Veľká severná vojna

  • 1850 - 1910

    Milión Švédov emigrovalo do USA.

  • 1906 - 1917

    Pravopisná reforma v r. 1906. Fínsko získalo nezávislosť v r. 1917.

Písmo a výslovnosť

Od rozsiahlej pravopisnej reformy v roku 1906 je švédsky pravopis v podstate fonetický, vďaka čomu sa síce deti učia rýchlejšie čítať, ale cudzinci v texte ťažšie rozoznávajú medzinárodné slová ako pjäs (z fr. pièce = leták, brožúra). Švédska abeceda obsahuje 26 písmen latinky a 3 typické škandinávske písmená: „å“ „ä“ „ö“.

  • a
  • å
  • ä
  • b
  • c
  • d
  • e
  • f
  • g
  • h
  • i
  • j
  • k
  • l
  • m
  • n
  • o
  • ö
  • p
  • q
  • r
  • s
  • t
  • u
  • v
  • w
  • x
  • y
  • z

Praseverčina a stará severčina (staroseverčina) používali runové písmo (respektíve starší a mladší futhark).

Starší futhark Mladší futhark Latinska IPA (Medzinárodná fonetická abeceda)
f /f/
u /u(ː)/
þ /θ/, /ð/
a /a(ː)/
r /r/
k /k/
- g /ɡ/
- w /w/
ᚺ ᚻ h /h/
n /n/
i /i(ː)/
- j /j/
ï / æ /æː/
- p /p/
- z /z/
s /s/
t /t/
b /b/
- e /e(ː)/
m /m/
l /l/
ᛜ ᛝ - ŋ /ŋ/
- o /o(ː)/
- d /d/
- R /R/

Gramatika

Švédčina používa dva gramatické rody: spoločný a stredný rod. V švédčine sa podobne ako v angličtine nepoužívajú pádové prípony. Z pádov sa zachoval len genitív, ktorý vyjadruje skôr privlastňovanie. Slovesá nemajú kategóriu osoby ani čísla. Menné slovné druhy si zachovali kategóriu rodu (prídavné mená) a čísla (podstatné a prídavné mená) a enklitický určitý člen komplikuje situáciu pri podstatných menách:

Neurčité substantívum v singulári Určité substantívum v singulári Neurčité substantívum v pluráli Určité substantívum v pluráli
Spoločný rod, zakončenie -a flicka
dievča
flickan flickor flickorna
Spoločný rod, ostatné zakončenia stol
stolička
stolen stolar stolarna
växt
rastlina
växten växter växterna
Stredný rod, samohláskové zakončenie äpple
jablko
äpplet äpplen äpplena
Stredný rod, spoluhláskové zakončenie barn
dieťa
barnet barn barnen
Nepravidelné man
muž
mannen män männen

Švédčina má iba 2 syntetické slovesné časy: prítomný čas (-r) a minulý čas (-de/-te pri pravidelných slovesách). Špeciálny tvar supínum (-it) sa používa spolu s pomocným slovesom ha na vyjadrenie dokonavého minulého času, napr. han har tagit det (vzal to). Budúci čas sa tvorí spojením pomocného slovesa ska a neurčitku: han ska arbeta (bude pracovať).

Pre švédčinu je typický slovosled typu S-V-O. Vo vetách sa členy, determinanty, prídavné mená a príslovky nachádzajú naľavo a vedľajšie vety alebo predložkové väzby napravo.

Tvorenie slov a slovná zásoba

Vo švédčine sa slová často tvoria skladaním (napr. zložené slovo regionutvecklingssekretariatet = sekretariát regionálneho rozvoja), preto je slovná zásoba švédčiny teoreticky neobmedzená. Zo švédčiny pochádza niekoľko medzinárodne používaných slov označujúcich jedlá, niektoré viac jedlé, napr. lingon(berry), t. j. brusnice, niektoré menej (surströmming; nakladaný sleď), ale aj odborné termíny ako angström (desatina nanometra) či tungsten (volfrám, doslovne „ťažký kameň“). Z gramatického hľadiska je zaujímavá prípona „-is“, pomocou ktorej sa môžu tvoriť nové kultúrne termíny z koreňov iných podstatných mien, napr. dagis („deň“+ -is, škôlka), kompis (kamoš), godis („dobrý“ + -is, sladkosti), postis (poštár), kändis („známy“ + -is, slávna osoba) a jeho opozitum doldis („skrytý“ + -is).

Dialekty

Okrem jazykových rozdielov, hranice švédskych nárečí zaznamenávajú aj históriu Švédska ako impéria a stabilizujúceho sa národného štátu. Čiže fínska švédčina (vrátane Ålandských ostrovov), podobne ako estónska švédčina (dnes už takmer vymretá) sú pozostatkami švédskeho osídlenia a administrácie v oblasti Baltského mora, kým južná švédčina, ktorá sa používa na územiach patriacich v minulosti Dánsku, si zachovala prvky dánskeho jazyka (ako napríklad vnútroslovné spoluhláskové zmeny p, t, kb, d, g).

Citoslovcia

Vtipné alebo zvláštne príslovia a slovné spojenia

--> -->
Späť nahor