Prejsť na obsah

Rumunčina

Limba română

Počet rodených hovoriacich

približne 24 miliónov (Rumunsko a Moldavsko)

Oficiálny jazyk

Rumunsko, Moldavsko, (Podnestersko), EÚ

Minoritný jazyk

Srbsko, Maďarsko

Jazyk diaspóry

Taliansko, Španielsko, USA, Nemecko, Veľká Británia, Kanada, Rakúsko, Francúzsko, Portugalsko, Cyprus, Austrália, Írsko

Abeceda
31 písmen latinky; cyrilika sa stále používa v Podnestersku
Gramatické pády
2
Jazykový kód
ro, rum, ron
Typologická klasifikácia jazyka
flektívny , vynechávanie zámen , SVO
Jazyková rodina
indoeurópska, románsky jazyk
Počet dialektov
3 hlavné skupiny (arumunčina, meglenorumunčina, istrorumunčina)

Najdlhšie slovo

silikóza (choroba spôsobená zaprášením pľúc kremenným prachom)
44 písmen

Zaujímavé slovo alebo veta

amalgám
slovo pozostávajúce zo 7 spoluhlások a iba 1 samohlásky

Úvod

Pojem rumunčina v širšom zmysle pomenúva štyri jazyky alebo dialekty, ktorými sú dákorumunčina, arumunčina, meglenorumučina a istrorumunčina. Tieto štyri navzájom pomerne ťažko zrozumiteľné jazyky vznikli z rôznych hovorených variet románskych jazykov, ktoré sa používali v oboch oblastiach na severe aj na juhu od rieky Dunaj v čase pred príchodom Slovanov na toto územie. Označujú sa aj ako východorománske jazyky. V prípade, že sa termín rumunčina používa v tomto širšom zmysle, na označenie rumunčiny v užšom zmysle sa používa pojem dákorumunčina.

História

Rumunčina vznikla z tzv. vulgárnej latinčiny, ktorá sa v Dácii (územie juhozápadného Rumunska) rozšírila v prvých storočiach nášho letopočtu. Medzi 3. storočím a vznikom protorománskeho jazyka v 10. storočí, kedy sa územie dnešného Rumunska dostalo pod vplyv Byzantskej ríše, je história východorománskeho jazyka neznáma.

Z obdobia stredoveku sa nezachovali žiadne písomné pamiatky, prvé záznamy v rumunčine sa objavujú až začiatkom 16. storočia.

Najstarší rumunský dokument je Neacșov list, ktorý bol napísaný v cyrilike a pochádza z roku 1521. Cyrilika sa (spolu s latinkou) používala na území Rumunska do roku 1860, kedy sa oficiálnou abecedou stala latinka.

Vzťah medzi rumunčinou a moldavčinou

Názor, že moldavčina sa odlišuje od rumunčiny, bol silne podporovaný po vzniku Moldavskej autonómnej sovietskej socialistickej republiky (r. 1924). Zaviedlo sa tu používanie cyriliky, ktorú v roku 1932 nahradila latinka, preto bol po tejto zmene pravopis moldavčiny rovnaký ako pravopis spisovnej rumunčiny. Tento trend zbližovania sa zvrátil v roku 1938, kedy sa v Moldavsku začala opäť používať cyrilika, a v jej používaní sa pokračovalo aj v Moldavskej SSR (vrátane anektovanej Besarábie patriacej do roku 1940 Rumunsku). V roku 1989 cyriliku znovu nahradila latinka (opäť identický pravopis ako v Rumunsku). V roku 1991 sa názov republiky Republica Sovietică Socialistă Moldovenească (Moldavská sovietska socialistická republika) zmenil na Republica Moldova (Republika Moldova), ale v slovenčine používame názov Moldavská republika.

Odčlenená oblasť Podnestersko stále používa cyriliku a miestna verzia rumunčiny sa považuje za osobitný jazyk – moldavčinu.

Písmo a výslovnosť

  • a
  • ă
  • â
  • b
  • c
  • d
  • e
  • f
  • g
  • h
  • i
  • î
  • j
  • k
  • l
  • m
  • n
  • o
  • p
  • q
  • r
  • s
  • ș
  • t
  • ț
  • u
  • v
  • w
  • x
  • y
  • z
  • Ă ă – „a“s oblúčikom (Ă, ă ) označuje hlásku /ə/
  • Â â – „a“ s cirkumflexom (Â, â) označuje hlásku /ɨ/
  • Î î – „i“ s cirkumflexom (Î, î) označuje hlásku /ɨ/
  • Ș ș – „s“ s čiarkou pod písmenom (Ș, ș) označuje hlásku /ʃ/
  • Ț ț – „t“ s čiarkou pod písmenom (Ț, ț) označuje hlásku /t͡s/

Písmeno â sa vyskytuje výlučne v strede slov; v podobe veľkého písmena sa používa iba v nadpisoch písaných verzálami.

Písmená î a â sú foneticky aj funkčne identické. Používajú sa z historických dôvodov, poukazujúc na latinský pôvod rumunčiny.

Moldavská cyrilika

A Б В Г Д Е Ж Ӂ З И Й К Л М Н О П Р С Т У Ф Х Ц Ч Ш Ы Ь Э Ю Я

а б в г д е ж ӂ з и й к л м н о п р с т у ф х ц ч ш ы ь э ю я

Gramatika

Rumunčina ako jediný románsky jazyk používa určité členy v enklitickej pozícii (stoja za podstatným menom podobne ako v škandinávskych jazykoch, bulharčine a macedónčine), nie v proklitickej pozícii (pred slovom). Tieto členy (podobne ako v iných románskych jazykoch) vznikli z latinských ukazovacích zámen.

Pri podstatných menách sa rozlišujú 3 rody: mužský, ženský a stredný. Podstatné mená stredného rodu sa v jednotnom čísle správajú ako maskulína a v množnom čísle ako feminína.

Podstatné mená v základnom tvare (v nominatíve jednotného čísla bez člena), ktoré sú zakončené na spoluhlásku, samohlásku alebo polosamohlásku -u, sú častejšie mužského alebo stredného rodu; ak sú zakončené na alebo -a, sú zvyčajne ženského rodu.

Mužský rod Ženský rod Stredný rod
om
človek
bunică
babka
drum
cesta
bou
vôl
carte
kniha
cadou
dar, darček
copac
strom
cafea
káva
exemplu
príklad

Rumunčina si z latinčiny uchovala 5 pádov, a to nominatív, genitív, datív, akuzatív a vokatív. Z hľadiska morfológie sa nominatív a akuzatív podstatných mien nelíši, rovnako datív a genitív sú formálne identické pády (s výnimkou osobných zámen, ktoré majú v týchto pádoch odlišnú formu). Vokatív sa používa iba pri tých označeniach osôb a vecí, ktoré sa dajú priamo osloviť, aj keď v súčasnosti prevláda tendencia používať pri oslovení nominatív namiesto vokatívu.

Podstatné mená s určitým členom

Singulár Plurál
Nominatív
Akuzatív
Mužský rod
băiatul
chlapec
băieții
Ženský rod
mama
mama
mamele
Stredný rod
oul
vajce
ouăle
Genitív
Datív
Mužský rod
băiatului băieților
Ženský rod
mamei mamelor
Stredný rod
oului ouălor

Podstatné mená bez určitého člena

Singulár Plurál
Nominatív
Akuzatív
Mužský rod
băiat băieți
Ženský rod
mamă mame
Stredný rod
ou ouă
Genitív
Datív
Mužský rod
băiat băieți
Ženský rod
mame mame
Stredný rod
ou ouă
Singulár Plurál
Vokatív Mužský rod
băiatule/băiete băieților
Ženský rod
mamo mamelor
Stredný rod
oule ouălor

Dialekty

Variety rumunčiny sa vyznačujú predovšetkým rozdielmi vo výslovnosti. Samotní Rumuni hovoria o svojich nárečiach ako o „prízvukoch“ alebo „rečiach“.

Rumunské dialekty sa rozdeľujú do 2 skupín, a to na južnú a severnú skupinu dialektov:

  • Južná skupina dialektov obsahuje iba jeden dialekt:
    • valašský dialekt
  • Severnú skupinu dialektov tvorí:
    • moldavský dialekt
    • banátsky dialekt
    • skupina podrobne rozdelených a prechodných transylvánskych variet

Jazykolamy

  • Pipotele priponite în panoplia paralelipipedelor pompau pipăind pampoanele laptopurilor.
  • Mormolocii momiți mimetic comemoraseră ramificațiile milimetrice în magazin în dendometacinul lucidității memorialisticii înmărmurite numismatic.
  • Am o vâjâitoare care vâjâie ca un avion vâjâitor. Vâjâie tare vâjâitoarea, dar mai tare vâjâie avionul vâjâietor.
  • Când am zis c-am zis c-om zice, că tu zici c-am zis c-om zice, nici n-am zis c-am zis c-om zice, da tu zici c-am zis c-om zice.
  • Știu că știu că știu că-i știucă şi mai știu că știu că muşcă.

Citoslovcia

Vtipné alebo zvláštne príslovia a slovné spojenia

Späť nahor