Prejsť na obsah

Litovčina

Lietuvių kalba

Počet rodených hovoriacich

3,5 – 4 milióny

Oficiálny jazyk

Litovská republika, EÚ

Minoritný jazyk

Poľsko, USA

Jazyk diaspóry

Bielorusko, Kaliningradská oblasť, USA, Veľká Británia, Brazília, Argentína, Kanada, Nemecko, Uruguaj, Švédsko, Nórsko, Austrália, Lotyšsko a iné krajiny

Abeceda
32 písmen
Gramatické pády
7
Jazykový kód
lt, lit
Typologická klasifikácia jazyka
flektívny , vynechávanie zámen , SVO
Jazyková rodina
indoeurópsky, baltoslovanský, baltský jazyk
Počet dialektov
2 dialekty: žemajtský (dolnolitovský) a aukštajtský (hornolitovský)

Najdlhšie slovo

nenazbieraš si dostatok šťaveľu kyslého

Zaujímavé slovo alebo veta

šesť husí so šiestimi húsatkami

Zaujímavosti

Zakončenie ženského priezviska poskytuje informáciu nielen o pohlaví, ale aj o rodinnom stave (či je žena vydatá alebo slobodná). Pre mužské mená to neplatí. Slobodné ženy majú priezvisko zakončené na aitė, iūtė a ytė, priezvisko vydatých žien končí na ienė. V súčasnosti sa vyskytujú aj priezviská zakončené iba na ė, ktoré môžu mať vydaté aj slobodné ženy. Tento tvar priezviska zatiaľ nie je veľmi rozšírený, v súčasnosti ho používajú len vydaté ženy, hlavne celebrity.

Zaujímavosťou je, že v litovskej slovnej zásobe sa nenachádza mnoho vulgárnych výrazov. Jedným z mála príkladov je slovo rupūžė (ropucha). Keď si Litovci potrebujú zanadávať, uchýlia sa k ruským alebo anglickým vulgarizmom.

Litovčina je vhodná na tancovanie...

Tri ženy šli do Vilniusu po prvýkrát. Po návrate sa podelili o svoje zážitky s priateľom:
– Litovčina je taká melodická, úplne ako tanec...
– Prečo?
– Pretože v každom autobuse a trolejbuse pasažieri na každej zastávke opakujú Lipsi, lipsi, čia-čia-čia...

„Lipsi, lipsi, čia-čia-čia“ – nejde o názvy tancov, ale o skrátený tvar otázky ar Jūs lipsite čia? (Vystupujete tu?)

História

  • 10. st. p. n. l.

    Baltské jazyky sa vyčlenili ako samostatná skupina indoeurópskych jazykov.

  • 400 – 600

    Východobaltské jazyky sa vyčlenili zo západobaltských (alebo jednoducho baltských) jazykov.

  • > 800

    Začali sa objavovať rozdiely medzi litovčinou a lotyštinou.

  • od 13. – 14. storočia

    Litovčina a lotyština sa ďalej vyvíjali už ako samostatné jazyky.

Najstaršia písomná pamiatka litovčiny – prepis modlitby – pochádza z marginálie knihy „Tractatus sacerdotalis“ z roku 1503.

Zdroj: Wikimedia Commons

Litovčina je jedným z dvoch zachovaných baltských jazykov (druhým je lotyština). Spomedzi všetkých živých indoeurópskych jazykov obsahuje najviac archaických prvkov. Predpokladá sa, že práve litovčina má najviac spoločných čŕt s protoindoeurópskym jazykom.

„Ak chce niekto počuť, ako sa kedysi rozprávali Indoeurópania, mal by si vypočuť litovského sedliaka,“ povedal známy francúzsky jazykovedec Antoine Meillet.

Odborníci na indoeurópsku lingvistiku tvrdia, že pri rekonštrukcii podoby protoindoeurópskeho jazyka je súčasná litovčina rovnako dôležitá ako latinčina, gréčtina či sanskrit.

Paul Thieme v roku 1958 porovnával litovské príslovie Dievas davė dantis; Dievas duos ir duonos a jeho latinský preklad Deus dedit dentes; Deus dabit et panem (Boh nám dal zuby, dá nám aj chlieb) so starou formou sanskritu (termín „stará forma“ použil sám P. Thieme): Devas adadā t datas; Devas dā t (alebo dadā t) api dhā nā s.

Sanskrit a litovčina

Sanskrit aj litovčina sa považujú za veľmi archaické jazyky. Obidva obsahujú množstvo príbuzných a podobných slov, ktoré majú rovnaký alebo blízky význam, napr.

  • agnis (अग्निः) ‒ ugnis (oheň)
  • vajus (वायु :) ‒ vėjas (vietor)
  • aśru (अश्रु :) ‒ ašara (slza)
  • aśvā (अश्वा) ‒ ašvam (kobyla)
  • kūrmas (कूर्म :) ‒ kurmis (krt)
  • ratha (रथ :) ‒ ratas (kruh)
  • devas (देव :) ‒ Dievas (Boh)
  • navyas (नव्य :) ‒ naujas (nový)
  • madhu (मधु) ‒ medus (med)
  • vīra (वीर :) ‒ didvyris (hrdina)
  • svapnas (स्वप्न :) ‒ sapnas (sen)
  • sanas (सन :) ‒ senas (starý)
  • sravati (स्रवति ) ‒ srovena (tiecť)
  • śvaśuras (श्वशुर :) ‒ šešuras (svokor)
  • sūnus (सूनु :) ‒ sūnus (syn)

a mnohé ďalšie.

Dokonca ide o veľmi blízke jazyky aj z hľadiska morfológie: tvary asmi – asi – asti (ja som – ty si – oni sú) sú v sanskrite a litovčine totožné.

Podobnosť týchto jazykov nie je zapríčinená ich bezprostrednou genetickou príbuznosťou (litovčina patrí k baltoslovanským jazykom a sanskrit k indoárijským jazykom). Oba jazyky si však zachovali mnoho prvkov protoindoeurópskeho jazyka. Sanskrit sa ako liturgický jazyk od svojho vzniku nezmenil a litovský jazyk sa vzhľadom na historické a kultúrne súvislosti zmenil len veľmi málo.

Tvorenie slov a slovná zásoba

Litovčina má veľmi archaickú slovnú zásobu, ktorá predstavuje skutočne cennú súčasť kultúrneho dedičstva. Štátna komisia pre litovský jazyk sa okrem iného snaží regulovať množstvo prevzatých slov a odporúča vytvárať a používať neologizmy domáceho pôvodu. Aj napriek týmto snahám je viditeľný zvyšujúci sa vplyv angličtiny na slovnú zásobu litovčiny.

Litovčina má veľa zdrobňujúcich prípon, vďaka čomu obsahuje mnoho expresívnych a roztomilých zdrobnenín, napr.:

  • namas
    dom
  • namelis, namukas, nameliukas, namelėlis, namužėlis, namučiukas
    domček
  • vaikas
    dieťa
  • vaikelis, vaikiukas, vaikeliukas, vaikelėlis, vaikužėlis, vaikučiukas
    dieťatko

Gramatika

V litovčine sa rozlišujú 2 gramatické čísla (jednotné a množné) a 2 rody (mužský a ženský).

Používa 4 časy (minulý, minulý opakovaný, prítomný a budúci čas) a má 3 slovesné vzory.

Minulý opakovaný čas označuje dej, ktorý sa v minulosti odohral viackrát: imdavau ir skaitydavau (zvykol som sa rozhodovať a čítať (nielen raz)).

Neurčitok
imti (vziať), mylėti (milovať), skaityti (čítať)
Minulý čas
Singulár
1. osoba aš ėmiau, mylėjau, skaičiau
2. osoba tu ėmei, mylėjai, skaitei
3. osoba jis/ji ėmė, mylėjo, skaitė
Plurál
1. osoba mes ėmėme, mylėjome, skaitėme
2. osoba jūs ėmėte, mylėjote, skaitėte
3. osoba jie/jos ėmė, mylėjo, skaitė
Minulé iteratívum
Singulár
1. osoba aš imdavau, mylėdavau, skaitydavau
2. osoba tu imdavai, mylėdavai, skaitydavai
3. osoba jis/ji imdavo, mylėdavo, skaitydavo
Plurál
1. osoba mes imdavome, mylėdavome, skaitydavome
2. osoba jūs imdavote, mylėdavote, skaitydavote
3. osoba jie/jos imdavo, mylėdavo, skaitydavo
Prítomný čas
Singulár
1. osoba aš imu, myliu, skaitau
2. osoba tu imi, myli, skaitai
3. osoba jis/ji ima, myli, skaito
Plurál
1. osoba mes imame, mylime, skaitome
2. osoba jūs imate, mylite, skaitote
3. osoba jie/jos ima, myli, skaito
Budúci čas
Singulár
1. osoba aš imsiu, mylėsiu, skaitysiu
2. osoba tu imsi, mylėsi, skaitysi
3. osoba jis/ji ims, mylės, skaitys
Plurál
1. osoba mes imsime, mylėsime, skaitysime
2. osoba jūs imsite, mylėsite, skaitysite
3. osoba jie/jos ims, mylės, skaitys

Litovčina rozlišuje 7 pádov (nominatív, genitív, datív, akuzatív, inštrumentál, lokál, vokatív), 5 skloňovacích vzorov podstatných mien a 3 vzory prídavných mien.

Prídavné meno môže mať v litovčine až 147 tvarov: 2 rody × 6 pádov × 2 čísla × 2 tvary × 3 stupne + 3 bezrodové tvary.

Jednou z charakteristických čŕt litovčiny sú zámenné tvary prídavných mien označujúce istú špecifickú vlastnosť, ktorú zároveň zdôrazňujú: gražusgražusis (krásna – táto krásna).

Písmo a výslovnosť

Moderná litovská abeceda obsahuje 32 písmen:

  • a
  • ą
  • b
  • c
  • č
  • d
  • e
  • ę
  • ė
  • f
  • g
  • h
  • i
  • į
  • y
  • j
  • k
  • l
  • m
  • n
  • o
  • p
  • r
  • s
  • š
  • t
  • u
  • ų
  • ū
  • v
  • z
  • ž

Písmená ą, į, ų kedysi označovali nosové samohlásky. V modernej litovčine sa už nosovky nevyskytujú a tieto písmená v súčasnosti označujú dlhé hlásky /ā/, /ī/, /ū/.

Spoluhlásky v litovčine vytvárajú páry podľa tvrdosti a mäkkosti (okrem spoluhlásky „j“). Spoluhlásky sa ďalej delia na znelé a neznelé.

Hláska /x/ sa označuje zložkovým písmenom ch.

Litovčina okrem samohlások, ktoré môžu byť krátke a dlhé, a spoluhlások, ktoré sa delia na mäkké a tvrdé, obsahuje aj dvojhlásky (uo, ai, ei, ie) a dvojhláskové kombinácie (samohláska a sonóra: al, am, an, ar, el, em, en, er, il, im, in, ir, ul, um, un, ur, ol, om, on, or).

  • [eu] Europa
    Európa
  • [oi] boikotas
    bojkot
  • [ou] klounas
    klaun
  • [ol] kolba
    (laboratórna) banka
  • [om] pompa
    pumpa
  • [on] monteris
    montér
  • [or] korta
    karta

Dialekty

Žemaitské dialekty

  • Západožemaitský dialekt
    • Vakarų žemaičių patarmė
  • Severožemaitský dialekt
    • Kretingiškių šnekta
    • Telšiškių šnekta
  • Južnožemaitský dialekt
    • Varniškių šnekta
    • Raseiniškių šnekta

Aukštaitské dialekty

  • Západoaukštaitský dialekt
    • Šiauliškių šnekta
    • Kauniškių šnekta
    • Klaipėdos krašto šnekta
  • Východoaukštaitský dialekt
    • Panevėžiškių šnekta
    • Širvintiškių šnekta
    • Anykštėnų šnekta
    • Kupiškėnų šnekta
    • Uteniškių šnekta
    • Vilniškių šnekta
  • Južnoaukštaitský dialekt
    • Pietų aukštaičių arba dzūkų patarmė

Citoslovcia

Vtipné alebo zvláštne príslovia a slovné spojenia

Jazykolamy

Späť nahor