Prejsť na obsah

Esperanto

Esperanto lingvo

Počet rodených hovoriacich

Medzi 100 000 až 2 – 3 miliónmi (100 000 ním hovorí plynule a 2 – 3 milióny ho študovali)

Oficiálny jazyk

iba na medzinárodných esperantských kongresoch a stretnutiach

Minoritný jazyk

Esperantom sa hovorí vo viac ako 120 krajinách, v žiadnej z nich sa používatelia esperanta nepovažujú za oficiálnu menšinu.

Jazyk diaspóry

Komunita esperanta môže byť vnímaná ako diaspóra. Ľudia hovoriaci esperantom žijú po celom svete, a hoci majú vlastnú kultúru, chýba im právny status.

Abeceda
28 písmen
Gramatické pády
2
Jazykový kód
eo, epo
Typologická klasifikácia jazyka
aglutinačný s črtami izolačných jazykov, voľný slovosled
Jazyková rodina
novolatinský jazyk
Počet dialektov
žiadne nárečia

Najdlhšie slovo

štátni správcovia dane
Je to najdlhšie slovo nájdené v texte, ale dajú sa vytvoriť aj oveľa dlhšie slová, ktoré sú gramaticky správne, napríklad kontraŭkolektivismobatalantoj (bojovníci proti antikolektivizmu), gekontraŭdelikventismospecialiĝintoj...

Zaujímavé slovo alebo veta

Polysémantické slová:
koleg-o: kolega, kol-eg-o: veľký krk
bombon-o: bonbón, bomb-ono: úlomok bomby
kultur-o: kultúra, kul-tur-o: veža komárov, kult-ur-o: čas bohoslužby
ĉarm-ul-in-o: očarujúce dievča, ĉar-mul-ino: ťažná mulica

Úvod

Esperanto vytvoril lekár a filológ Ludwig Lazar Zamenhof, ktorý vytvoril gramatiku jazyka na základe európskych jazykov, s minimálnym množstvom výnimiek. Slovnú zásobu čerpá predovšetkým z románskych jazykov, hoci v ňom nájdeme aj slová germánskeho a inojazyčného pôvodu. Prvá učebnica esperanta sa objavila v roku 1887 a tento nový jazyk podnietil vznik komunity hovoriacich a spustil obvyklý proces vývoja jazyka v rámci združenia ľudí používajúcich ho v rôznych situáciách. Tento proces podnietil aj vznik kultúry spojenej s jazykom. O dve desaťročia neskôr sa už objavili prvé deti, s ktorými rodičia komunikovali v esperante, boli to prví rodení hovoriaci esperanta. Dá sa teda povedať, že esperanto vzniklo ako jazyk pre medzinárodnú komunikáciu, neskôr sa kreolizovalo a dnes je jazykom diaspóry.

Základ slovnej zásoby predstavujú slová indoeurópskych jazykov. Cieľom tvorcu bolo vybrať slová, ktoré sa dajú jednoducho naučiť. Gramatika esperanta má aglutinačné črty, podobne ako turecké a ugrofínske jazyky, a zároveň črty izolačných jazykov, ako je mandarínska čínština a vietnamčina, t. j. samotné morfémy sa môžu použiť ako samostatné slová. Gramatika esperanta je veľmi pravidelná, nové slová vznikajú spájaním koreňov slov a približne štyridsiatich afixov (napr. z koreňa slova san- (zdravý) sa dajú vytvoriť slová: malsana (chorý), malsanulo (chorý človek), gemalsanuloj (chorí ľudia oboch pohlaví), malsanulejo (nemocnica), sanigilo (medicína), saniĝinto (osoba, ktorá sa zotavila), sanigejo (miesto na liečenie), malsaneto (ľahká choroba), malsanego (vážna choroba), malsanegulo (veľmi chorý človek), sanstato (zdravotný stav), sansento (zdravotný pocit), sanlimo (zdravotné obmedzenie), malsankaŭzanto (patogén), kontraŭmalsanterapio (terapia na vyliečenie choroby atď.). Základné slovné druhy (podstatné mená, slovesá, prídavné mená a príslovky) majú presne dané koncovky, preto sa dajú jednoducho rozoznať. Pravidelnosť esperanta pomáha pri rýchlom osvojovaní si tohto jazyka a jeho schopnosť neustále vytvárať nové slová z neho robí jeden z najproduktívnejších jazykov. Neobmedzená produktivita slov v esperante umožňuje pomenovať v podstate všetky nové alebo potenciálne entity. Ak by sa v esperante napísal román o fiktívnych Marťanoch, ktorí majú tvar stola, mohli by sa nazvať tablo (stôl), tablino (stôl v ženskom rode), tablido (potomok stola) a pod. Ak by sme chceli pomenovať zariadenie, ktoré zjednodušuje sexuálny život, mohli by sme ho nazvať sekssimpligilo (zjednodušovač sexuálneho života); človek, ktorý chodí pospiatky, by mohol byť inversmarŝanto (pospiatky-chodič); liek na dogmatizmus by bol maldogmigilo (oddogmizatovač) atď.

História

  • 1878

    Je dokončená prvá veľmi jednoduchá verzia esperanta, ktorú Zamenhof nazval Lingwa Uniwersala. Výrazne sa odlišuje od modernej podoby esperanta.

  • 1887

    Zamenhof vydáva v spolupráci s manželkou knižku Unua Libro, v ktorej predstavil moderné esperanto.

  • 1889

    Vychádza prvý časopis v esperante La Esperantisto v Norimbergu. Je založený prvý klub esperanta.

  • 1905

    Uskutočňuje sa prvý svetový kongres (Universala Kongreso) v Boulogne-sur-Mer so 688 účastníkmi.
    Vychádza kniha Fundamento de Esperanto.

  • 1908

    Je založený Svetový esperantský zväz Universala Esperanto-Asocio.

  • 1954

    Svetový esperantský zväz nadviazal oficiálne vzťahy s UNESCOm. Prvé uznesenie organizácie UNESCO.

  • 1985

    Druhé uznesenie organizácie UNESCO, ktoré vyzýva členské štáty OSN, aby zaradilo esperanto do svojich učebných osnov.

  • 1987

    6 000 esperantistov sa zúčastňuje na 72. svetovom kongrese vo Varšave pri príležitosti 100. výročia vzniku esperanta.

  • 2002

    Je sprístupnená webová stránka lernu! – najväčšia internetová bezplatná stránka na učenie sa esperanta.

  • 2008

    Verzia Wikipédie v esperante dosiahla hranicu 100 000 článkov.

  • 2009

    Možnosť absolvovať medzinárodné skúšky z esperanta na troch úrovniach (B1, B2 a C1), pričom sú podľa spoločného európskeho referenčného rámca hodnotené 4 základné zručnosti: čítanie a počúvanie s porozumením, písomný a ústny prejav.

  • 2012

    Prekladač Google Translate pridal do zoznamu esperanto ako svoj 64. jazyk.

Písmo a výslovnosť

  • a
  • b
  • c
  • ĉ
  • d
  • e
  • f
  • g
  • ĝ
  • h
  • ĥ
  • i
  • j
  • ĵ
  • k
  • l
  • m
  • n
  • o
  • p
  • r
  • s
  • ŝ
  • t
  • u
  • ŭ
  • v
  • z

V esperante platí „píš, ako počuješ“. Každé písmeno zodpovedá vždy tej istej hláske, rovnaká hláska sa zapisuje vždy tým istým písmenom a prízvuk sa vždy realizuje na predposlednej slabike slova. Dvojhlásky ako aŭ, eŭ, oŭ alebo aj sa považujú za jednu slabiku.

Niektoré špeciálne písmená v esperante a ich slovenské ekvivalenty: ĉ = č, ŝ = š, ĝ = dž, ĥ = ch, ĵ = ž.

Gramatika

Všetky podstatné mená sú zakončené na -o: tabl-o (stôl), lamp-o (lampa), hom-o (človek).

Všetky prídavné mená sú zakončené na -a: bela (krásny), granda (veľký), malgranda (malý).

Všetky slovesá v neurčitku sú zakončené na -i: havi (mať), iri (ísť).

V prítomnom čase sú slovesá zakončené na -as: mi manĝas (ja jem), li manĝas (on je), ili estas (oni sú), mi estas (ja som), ŝi estas (ona je).

Zakončenie slovies v tvare minulého času je -is: li lernis (učil sa), ili estis (oni/ony boli), homo estis (muž bol), li manĝis (jedol).

Koncovka -os vyjadruje budúci čas: mi lernos (naučím sa), Marko sidos (Marko si sadne).

Okrem nominatívu existuje pre podstatné mená, prídavné mená a zámená aj akuzatívne zakončenie -n v jednotnom aj množnom čísle: Mi vidas aŭton. Aŭton mi vidas. (Vidím auto.)

V esperante sa uplatňuje voľný slovosled.

Množné číslo sa vyjadruje koncovkou -j, ktorá nasleduje po koncovkách -o alebo -a: libro (kniha), libroj (knihy).

V esperante sa slová tvoria pomocou približne štyridsiatich predpôn a prípon, napr. pridaním predpony mal- sa tvoria slová s opačným významom: bona (dobrý) – malbona (zlý); bela (krásny) – malbela (škaredý).

Prípona -ul označuje osobu: grandnazulo = osoba s veľkým nosom. Predpona -in označuje ženu: grandnazulinoj = ženy s veľkým nosom.

Singulár Plurál
Nominatív Akuzatív Nominatív Akuzatív
Člen (neurčitý / určitý) - / la - / la - / la - / la
Prídavné meno (veľký) granda grandan grandaj grandajn
Podstatné meno (vlk) lupo lupon lupoj lupojn

Na učenie sa esperanta online slúžia dva portály. Hlavným portálom je www.lernu.net, portál www.edukado.net je určený učiteľom.

Wikipédia v esperante: eo.wikipedia.org.

Citoslovcia

Vtipné alebo zvláštne príslovia a slovné spojenia

--> -->
Späť nahor