Prejsť na obsah

Chorvátčina

Hrvatski jezik

Počet rodených hovoriacich

4,4 milióny

Oficiálny jazyk

Chorvátsko, Bosna a Hercegovina, Srbsko (jeden zo 7 oficiálnych jazykov Vojvodiny), EÚ

Minoritný jazyk

Čierna Hora, Maďarsko, Rakúsko, Taliansko, Rumunsko

Jazyk diaspóry

Nemecko, Švédsko, Francúzsko a ďalšie krajiny západnej Európy, Argentína, USA, Kanada, Austrália, Nový Zéland

Abeceda
27 písmen (zložkové písmená nj, lj, dž) – 30 foném
Gramatické pády
7
Jazykový kód
hr, hrv
Typologická klasifikácia jazyka
flektívny , vynechávanie zámen , SVO
Jazyková rodina
indoeurópska, južnoslovanský jazyk
Počet dialektov
3 hlavné skupiny dialektov, ktoré sa ďalej členia na približne 25 – 30 subdialektov

Najdlhšie slovo

dedička trónu

Zaujímavé slovo alebo veta

Hore horia hory horšie.
4 rôzne tónové akcenty

Úvod

Chorvátčina je jazyk veľmi blízky srbčine, bosniačtine a čiernohorčine. Literárnym jazykom s viacerými miestnymi variantmi sa stal v 15. storočí, súčasnú podobu (s malými odlišnosťami) nadobudol v 19. storočí.

V 19. storočí bola veľká snaha zjednotiť južnoslovanské jazyky a vytvoriť jeden spoločný jazyk. Z toho dôvodu boli pre srbčinu a chorvátčinu vytvorené veľmi podobné spisovné jazyky, a preto sa počas väčšiny 20. storočia tieto jazyky často považovali za jeden jazyk s názvom srbochorvátčina (resp. chorvátosrbčina). Čiernohorčinu s jej špecifickou intelektuálnou slovnou zásobou a terminológiou možno považovať za variant srbčiny, aj keď má mnoho osobitých charakteristických vlastností. Je ťažké vymedziť štandardnú bosniačtinu, je však isté, že stojí na pomedzí srbčiny a chorvátčiny a má niekoľko variantov, pričom je najbližšia čiernohorčine. Všetky spomenuté jazyky sú si navzájom zrozumiteľné. Rozdiely sa vyskytujú predovšetkým v odbornej terminológii takmer vo všetkých vedných oblastiach. Chorváti a Srbi majú značne odlišnú slovnú zásobu v oblasti matematiky, biológie, práva či gastronómie. Zjavné rozdiely sú aj v písanej forme: srbčina a čiernohorčina používa latinku aj cyriliku, chorvátčina a bosniačtina iba latinku.

Slovanské jazyky sa delia na 3 skupiny: západoslovanské (poľština, čeština, slovenčina, lužická srbčina, kašubčina a severná slovinčina), východoslovanské (ukrajinčina, bieloruština, ruština a rusínčina) a južnoslovanské (slovinčina, chorvátčina, srbčina, čiernohorčina, bosniačtina, macedónčina a bulharčina).

Tabuľka z Bašky (Baščanska ploča) datovaná približne do roku 1100

Dialekty

Územie Chorvátska sa člení na 3 hlavné nárečové oblasti: štokavskú, kajkavskú a čakavskú. V minulosti sa písalo sa vo všetkých dialektoch, ale najčastejšie v štokavčine, ktorá tvorila základ pri vytváraní spisovnej chorvátčiny.

  • Čakavsko narječje
  • Kajkavsko narječje
  • Štokavsko narječje

Zdroj: Wikimedia Commons

Písmo a výslovnosť

  • a
  • b
  • c
  • č
  • ć
  • d
  • đ
  • e
  • f
  • g
  • h
  • i
  • j
  • k
  • l
  • m
  • n
  • o
  • p
  • r
  • s
  • š
  • t
  • u
  • v
  • z
  • ž

Moderná chorvátčina používa latinskú abecedu, ale v ranom období chorvátskych vojvodstiev sa písalo hlaholikou, ktorá bola vytvorená špeciálne pre slovanské jazyky, neskôr západnou cyrilikou (tzv. bosančica). V istom období sa používali paralelne všetky tri typy písma na rôznych územiach, ale niekedy dokonca aj v tom istom regióne. Nakoniec zostalo iba jedno písmo – latinka. V písme prevláda fonetický princíp, jedno písmeno zodpovedá vždy jednej hláske. Chorvátska abeceda obsahuje 28 písmen: základ tvoria latinské písmená bez x, y a q, navyše má písmená č, ć, đ, š, ž. Tri fonémy sa zapisujú digrafmi, a to lj, nj a .

Čítať chorvátsky text je jednoduché. Problematický je prízvuk, ktorý sa môže nachádzať na ktorejkoľvek slabike slova (okrem poslednej), aj keď nesprávny prízvuk môže úplne zmeniť význam slova len výnimočne. Neplatí to v prípade tónových akcentov, ktoré majú význam rozlišujúcu funkciu. V chorvátčine sa rozlišujú 4 typy akcentov: 2 klesavé a 2 stúpavé, oba môžu byť dlhé a krátke (s podobnými akcentmi sa stretávame aj v čínštine). Veta „Gore gore gore gore“ obsahuje štyri zdanlivo identické slová, ktoré sa vyslovujú s rôznym tónovým akcentom, a teda každé slovo má iný význam: Hore horia hory horšie.

Gramatika

Gramatika chorvátčiny je zložitá, podobne ako gramatika ostatných slovanských jazykov. Má kategóriu čísla (jednotné a množné), pádu (nominatív, genitív, datív, akuzatív, vokatív, lokál a inštrumentál) a rodu (mužský, ženský a stredný). Pri podstatných menách rozlišujeme 7 pádov, 2 čísla a 3 rody, preto musíme brať do úvahy 42 potenciálnych tvarov paradigmy. Pri slovesách sa uplatňuje kategória času (prítomný čas, 2 budúce časy, imperfektum/aorist, perfektum, predminulý čas), čísla (jednotné a množné), osoby (ja, ty, on/ona/ono v singulári a my, vy, oni v pluráli). Pri slovesách sa určuje aj vid (dokonavý a nedokonavý), pričom je potrebné ovládať vidové zaradenie každého slovesa, pretože aj od neho závisí príslušnosť slovesa do časovacieho vzoru, napr. skočiti (skočiť) a skakati (skákať).

Mnohé frekventované slovesá majú nepravidelné časovanie s osobitnými zakončeniami. Špecifikom sú aj hláskové zmeny v slovách (asibilácia, palatalizácia atď.). Podobne ako je zložité skloňovanie podstatných mien, aj skloňovanie prídavných mien a zámen je komplikované. Prídavné mená môžu byť určité a neurčité.

Tvorenie slov a slovná zásoba

Príklady časovania slovies:

Prítomný čas

Singulár Plurál
1. osoba idem
idem
idemo
ideme
2. osoba ideš
ideš
idete
idete
3. osoba ide
ide
idu
idú

Aorist

Singulár Plurál
1. osoba pođoh
išiel som
pođosmo
išli sme
2. osoba pođe
išiel si
pođoste
išli ste
3. osoba pođe
išiel/išla
pođoše
išli

Perfektum

Singulár Plurál
1. osoba išao sam
išiel som
išla sam
išla som
išli smo
išli sme
išle smo
išli sme
2. osoba išao si /išla si
išiel si/išla si
išli ste/išle ste
išli ste
3. osoba išao je/išla je
išiel/išla
išli su/išle su
išli

Chorvátčina má tiež predminulý čas a dva budúce časy (I a II).

Podstatné mená:

Singulár Plurál
Nominatív stol
stôl
stolovi
stoly
Genitív stola
stola
stolova
stolov
Datív stolu
stolu
stolovima
stolom
Akuzatív stol
stôl
stolove
stoly
Vokatív stole
stôl
stolovi
stoly
Lokál o stolu
o stole
o stolovima
o stoloch
Inštrumentál stolom
stolom
stolovima
stolmi

Každé podstatné meno má rod (mužský, ženský, stredný). Vyskloňované slovo stol (stôl) je mužského rodu. Podstatné mená v ženskom a strednom rode majú iné zakončenia. Pri osvojovaní si podstatných mien sa treba učiť aj ich rody, aby sme ich vedeli správne skloňovať (rovnako ako v slovenčine).

Podobne ako v slovenčine, aj v chorvátčine môže spoluhláska „r“ v niektorých slovách fungovať ako slabikotvorná samohláska, napr. smrt (smrť), krv (krv), brv (mostík) a pod. Niektoré slová tak tvorí 5 alebo 6 spoluhlások bez samohlásky, napr. smrtno (smrteľný), stvrdnuti (stvrdnúť) a iné.

Chorvátčina používa 31 foném, pretože dvojhláska (vyslovovaná ako ie a ) sa zapisuje ako je alebo ije.

Citoslovcia

Vtipné alebo zvláštne príslovia a slovné spojenia

Späť nahor