Etymológia je veda, ktorá sa zaoberá históriou slov, ich pôvodom a tým, ako sa ich formy a významy v priebehu času menili. Pri jazykoch, ktoré majú dlhú písomnú históriu, etymológovia analyzujú texty, aby zistili, ako sa slová používali v skorších obdobiach a kedy vstúpili do daného jazyka. Etymológovia zároveň využívajú metódy komparatívnej lingvistiky, aby získali informácie o jazykoch, o ktorých nemáme žiadne priame informácie.

Ako vznikajú nové slová?

Nové slová sa do jazyka dostávajú troma základnými spôsobmi: preberaním slov, tvorbou slov a zvukovým symbolizmom.

Preberanie slov

Preberanie znamená, že nové slová sa do jazyka prijímajú z cudzích jazykov. Slová zapožičané z iného jazyka sa nazývajú prevzaté slová (výpožičky). Preberanie slov je častý spôsob obohacovania slovnej zásoby: viac ako polovica všetkých anglických slov bola prevzatá z francúzštiny alebo latinčiny, dôležitou súčasťou slovnej zásoby japončiny, kórejčiny a vietnamčiny sú slová prevzaté z čínštiny.

Prevzaté slová sa zvyčajne prispôsobujú fonológii a pravopisu cieľového jazyka. Anglické slová v japončine sa ťažko rozoznávajú. Napríklad slovo バレーボール (borēboru) pochádza z angličtiny a znamená „volejbal“, ale hlásky v a l boli nahradené hláskami b a r, pretože pôvodné fonémy v japončine neexistujú, a na koniec slova sa pridala samohláska, pretože japonské slová sa nemôžu končiť inou spoluhláskou ako spoluhláskou „n“. Tieto zmeny nie sú zámerné: tvar borēboru vzniká spontánne, keď japonsky hovoriaci človek povie slovo volejbal v súlade s pravidlami výslovnosti svojho jazyka.

Prevzaté slovo môže mať iný význam, ako malo v pôvodnom jazyku: ruské slovo портфель portfel′ (aktovka) pochádza z francúzskeho portefeuille, čo znamená „peňaženka“. Pseudoanglicizmy sú bežné v mnohých jazykoch: Handy znamená v nemčine „mobilný telefón“, čo nesúvisí s významom „užitočný“ v angličtine.

Slovná výpožička môže byť prevzatá v modifikovanej podobe naspäť do východiskového jazyka, čiže slovo môže prechádzať medzi jazykmi tam aj späť. Napríklad francúzske slovo cinéma bolo prevzaté z gréckeho κίνημα kínima, ktoré znamená „pohyb“, neskôr gréčtina prevzala to isté slovo v podobe σινεμά sinemá z francúzštiny s významom „kino“.

Tvorenie slov

Existuje mnoho spôsobov tvorenia nových slov. Jedným z nich je odvodzovanie, čo znamená utváranie nového slova zo základového slova pomocou slovotvorných prípon a predpôn, ďalším spôsobom je skladanie, čo je spájanie viacerých slov do jedného zloženého slova.

Ďalšími spôsobmi tvorenia nových slov je skracovanie („TANAP“ znamená „Tatranský národný park“), („prof.“ z „profesor“) a kontaminácia, ktorá je bežná napr. v ruštine alebo v angličtine (napr. „brunch“ = „breakfast“ + „lunch“).

Prečítajte si viac o tvorení slov v časti Morfológia.

Zvukový symbolizmus

Slovo ako „klik“ je príkladom onomatopoje (zvukomalebného slova).

Ako sa slová vyvíjajú?

Všetko v jazyku sa vyvíja: výslovnosť, gramatika aj slová. Nové slová vznikajú, staré slová zanikajú a existujúce podliehajú zmenám.

História slov sa dá pomerne ľahko určiť, pokiaľ sa vyskytujú v starých písomných dokumentoch. V prípade, že takého písomné pramene neexistujú, lingvisti používajú na rekonštrukciu starobylých jazykov komparatívnu metódu tak, že sa porovnávajú jazyky, ktoré sa z nich vyvinuli. Jednou z hlavných čŕt vývinu jazyka sú pravidelné hláskové zmeny – zmeny vo výslovnosti sa netýkajú náhodných slov, ale celého jazyka. Napríklad praslovančina – predchodca moderných slovanských jazykov – mala hlásku /g/. Zachovala sa vo väčšine jazykov, ale v niektorých, napríklad v češtine a slovenčine, sa postupne zmenila na /h/: slovo „hora“ je gora v ruštine a slovinčine, ale v češtine a slovenčine má podobu hora (hláska /g/ v súčasnej češtine a slovenčine je iného pôvodu). Hláskové zmeny neprebiehajú vždy takto jednoducho, pretože hlásky sa niekedy menia iba v určitých kontextoch (na konci slova, pred samohláskou atď.), toto je však vo všeobecnosti princíp, ktorý lingvisti používajú pri rekonštrukcii starobylých jazykov porovnávacou metódou.

Tisícky rokov prebiehajúce evolúcia môže zmeniť slová natoľko, že sa na pôvodné tvary absolútne nepodobajú: protoindoeurópske *ḱm̥tóm (symbol * používajú jazykovedci na označenie slova, ktoré je iba zrekonštruované a nemá doložený výskyt v žiadnom texte), ktoré znamená „sto“, sa zmenilo na také rozdielne slová ako šimtas v litovčine, sto v slovanských jazykoch, cent vo francúzštine, صد sad v perzštine a εκατό ekató v gréčtine.

Rekonštrukcia jazykov je sťažená prítomnosťou prevzatých slov a faktom, že význam slov sa mení: slovo „decimovať“ dnes znamená „takmer úplne zničiť“, ale pôvodne znamenalo „zabiť jedného z desiatich“, francúzske slovo travail (práca) pochádza z latinského tripalium (nástroj na mučenie).