Polština

Na Poľsku musí byť niečo, čo prilákalo mnohé útoky na krajinu. Napriek tomu, že v 16. storočí Poľsko (spojené s Litvou) zaberalo v Európe pomerne veľké územie, vrátane časti Ukrajiny a Ruska, začali v 18. storočí roky rozdelenia, útlaku, nezávislosti a novej okupácie. Toto obdobie prakticky skončilo až po Druhej svetovej vojne a celkom určite ovplyvnilo rozvoj poľského jazyka a kultúry.

Po troch "deleniach" (pozri Históriu) bolo územie Poľska celkom rozdelené medzi tri štáty: Rusko, Rakúsko a Prusko. Spočiatku mali Poliaci určitú mieru autonómie prostredníctvom vlastného kongresu (napríklad v "Kongresovom kráľovstve" Poľska v ruskej časti, alebo v Krakove v rakúskej časti). Ale v roku 1832 ruský cár Nikolaj I. (známy svojou politickou tvrdosťou) zrušil poľkú ústavu, čím Poľsko stratilo v Rusku všetky svoje politické práva. V Rusku a Nemecku vtedy vládla politika ponemčovania, resp. porušťovania. Používanie poľštiny v školách a verejných inštitúciách bolo zakázané. Poľské školy, literatúra a kultúra boli postavené mimo zákon. V Prusku dokonca boli pokusy vytlačiť Poliakov z ich domovov, tým že sa nakupovali , ba aj konfiškovali ich nehnuteľnosti. Iba v rakúskej časti bola v roku 1867 dosiahnutá rozsiahla autonómia (vrátane vyučovania po poľsky).

Poľský národniari a socialisti zorganizovali niekoľko vzbúr, ktoré neuspeli. V roku 1904 začal v ruskej časti Poľska bojkot ruských škôl s cieľom vytvoriť poľské jazykové školy a tento bojkot skončil v roku 1914.

Po Prvej svetovej vojne Poľsko získalo znova nezávislosť a vznikla Poľská republika.

Tento štát mal trvanie do roku 1939, keď jeho východnú časť anektoval Sovietsky zväz a západ napadli nemecké oddiely. Nasledujúc Prusov, nastolili fašisti ešte aktívnejšie ponemčovanie. Poľské obyvateľstvo označili za Nemcov, pôvodom východných árijcov zvaných "ostisch" a Židov. 4 milióny poľských Židov boli vyhladené. Zabili aj mnoho Poliakov, tisíce odviezli do Nemecka na nútené práce. Publikovanie čohokoľvek bolo v polštine zakázané, všetky poľské inštitúcie boli zatvorené. Vtedy sa vytvorlilo tzv. "Kultúrne podzemie", ktoré vytváralo poľské stredné školy a dokonca aj univerzity, kde študovalo okolo 100 tis. žiakov a 10 tis. študentov aj napriek hrozbe trestu smrti.

Po Druhej svetovej vojne sa Poľsko stalo socialistickým štátom silne závislým na Sovietskom zväze. Od 1990 je Poľsko demokratickým štátom s voleným prezidentom. V roku 2004 sa Poľsko pripojilo k Európskej únii.

Kedysi bolo Poľsko územím, kde žilo veľa jazykových menšín. Ale po genocídach a sťahovaní v 20 storočí sa stalo homogénnym štátom, kde Poliaci tvoria 98% obyvateľstva.

Nestabilita 19. a 20. storočia spôsobila masívne vysťahovalectvo a dnes žije napr. v USA 2,5 miliónov Poliakov.