Nemčina

Nemčina je oficiálny jazyk v Nemecku, Rakúsku, Lichtenštajnsku, Švajčiarsku, Luxembursku, Belgicku (v niektorých regiónoch) a Taliansku (v niektorých regiónoch).

Nemecko, Rakúsko, Luxembursko, Belgicko a Taliansko sú členmi Európskej Únie. Švajčiarsko bolo dlho známe svojou neutralitou a nezávislosťou v strede Európy a stalo sa len v roku 2 002 riadnym členom Spojených národov s hlasovacím právom. Lichtenštajnsko je malá, rovnako neutrálna krajina v Strednej Európe, obklopená zo západu Švajčiarskom a z východu Rakúskom. Je známa zimnými športami a nízkymi daňami.

V Nemecku, Rakúsku a Lichtenštajnsku je horná nemčina oficiálnym jazykom v školách, vláde, masových komunikačných prostriedkoch a úradoch. V Nemecku sa horná nemčina popri miestnych nárečiach stáva čoraz viac jazykom každodenného života, v Rakúsku a Lichtenštajnsku väčšina ľudí hovorí svojím miestnym jazykom a ľahko k nemu prechádza z hornej nemčiny.

Vo Švajčiarsku je horná nemčina oficiálnym jazykom severnej časti krajiny, ktorá obsahuje aj mestá Zürich, Basel a hlavné mesto Bern, ale každodenný jazyk je Schwyzerdütsch — švajčiarska nemčina. Názov Schwyzerdütsch označuje všetky druhy nemčiny, ktoré sa používajú vo Švajčiarsku. Je široko používaná, v moderných priemyselných mestských centrách tak ako na vidieku.

Nemčina je oficiálnym jazykom Luxemburska, tak ako francúzština a luxemburčina, posledná je zmes germánskeho a franského jazyka.

V Taliansku je nemčina oficiálnym jazykom provincie Bozen/Bolzano, ktorá je oficiálne dvojjazyčná. Je známa aj pod názvom Južné Tirolsko (po nemecky Südtirol, po taliansky Alto Adige), ide o časť rakúskeho Tirolska, ktorú okupovali Taliani počas prvej svetovej vojny a pripojili ju k Taliansku.

Vo východnej časti belgickej provincie Liége, pri hranici s Nemeckom býva nemecká menšina a to je dôvod, pre ktorý je nemčina oficiálnym jazykom Belgicka.