Lingva Prismo

História

Historicky možno vývoj nemčiny rozdeliť na štyri obdobia: stará horná nemčina (od roku 750 po Kristovi až do roku 1 050 po Kristovi), stredná horná nemčina (od r. 1 050 do r. 1 350), skorá nemčina (1 350 — 1 650) a moderná nemčina (od roku 1 650 do dnes).

Predtým nemčina nebola kodifikovaný jazyk, ale obsahovala jazyky rôznych kmeňov, napríklad Frankov, Prusov a Bavorov, pretože Nemecko ako krajina ešte neexistovalo. Najstaršie dokumenty napísané v starej hornej nemčine pochádzajú približne z roku 750 po Kristovi. V ôsmom storočí sa rozvinula náboženská literatúra. Príkladom je známa Hildebrandslied.

Vývoj viac štandardizovaného písomného jazyka, strednej hornej nemčiny, sa začal v polovici 11. storočia. Aj hrdinská epika, ako Nibelungenlied — Pieseň o Nibelungoch z r. 1 200 a dvorská poézia trubadúrov ako Walther von der Vogelweidede z 13. storočia, prispeli k vytvoreniu štandardizovaného písomného jazyka.

Od roku 1 350 sa medzi obchodníkmi začalo formovanie skorej novodobej nemčiny vďaka vynálezu kníhtlače a reformácii. Spoločný jazyk bol potrebný pre obchod. Johannes Gutenberg vynašiel tlačiareň, ktorá otvorila cestu masovému rozšíreniu kníh a tak pomohla rozšíriť štandardizovaný jazyk. Napokon, bol to Martin Luther, vodca protestantskej reformácie, kto položil základy skorej novodobej hornej nemčiny vo svojom preklade Biblie z latinčiny do nemčiny a v reformačných dokumentoch. Luther si na písanie zvolil saský dialekt.

Spisovatelia 18. storočia ako Goethe a Schiller sa podieľali na tvorbe dnešnej hornej nemčiny. Boli rôzne reformy hornej nemčiny, najprv prvá nemecká gramatika od Jakoba Grimma v 18. storočí, potom slovník Konrada Dudena z roku 1 880. Najnovšia je reforma výslovnosti, snaha o zjednodušenie nemeckej gramatiky a písania textu, ktorá sa po prechodnom období celkom uplatnila v roku 2 004.

Nemčina

História