| 
|
Berberskými jazykmi sa hovorí najmä v tých krajinách, kde je oficiálnym jazykom arabčina. Napriek tomu, že je berberské etnikum samostatné, neexistuje žiadne hnutie za osamostatnenie. Namiesto toho sa berberi snažia, aby bol ich jazyk rešpektovaný a aby skončila diskriminácia.
Prijatie tamazigtčiny za druhý oficiálny jazyk Alžírska v roku 2002 bolo výsledkom hrozby volebnému bojkotu a demonštrácií, ktoré vyústili do násilných konfliktov s alžírskymi bezpečnostnými zložkami. Tým však pre mnohých Berberov zápas o jazyk neskončil. Požadujú, aby tamazigtčina mala v Alžírsku rovnaké postavenie ako arabčina. Hoci sa v roku 2003 rozhodla alžírska vláda integrovať tamazigtčinu do národného vzdelávacieho systému, Berberi pokračujú v zápase o rovnoprávnosť tamazigtčiny a arabčiny. Vo februári 2004 berberskí aktivisti hrozili bojkotom prezidentských volieb, aby vládu prinútili súhlasiť s ich požiadavkami.
Tento vývoj prinútil k zamysleniu kráľa a vládu susedného Maroka. Aby sa vyhlo podobným udalostiam v krajine, kde tiež bývajú mnohí Berberi, oznámil kráľ Hassan II už v roku 1991, že chce povoliť zavedenie tamazigtčiny do škôl, svoj sľub však nikdy nesplnil. Kráľovský inštitút pre amazigtskú kultúru vznikol až vtedy, keď na trón zasadol jeho syn Mohamed VI. Neskôr v roku 2003 kráľ povolil vyučovanie tamazigčtiny v 317 základných školách. V ďalších rokoch sa postupne plánuje zavedenie tamazigčtiny na stredných školách a univerzitách.
|
