Optikou jazykov: web pre jazyky a o jazykoch

Berberské jazyky

[ Všeobecne | Ľud | História | Dnes | Politický stav | Zvukové súbory | Tifinag ]

Dnes

Berberská národnostná identita je silne definovaná kultúrnymi a jazykovými koreňmi. Napríklad iba pätina Alžírčanov sa považuje za Berberov, hoci rozdiel medzi Berbermi a Arabmi je najmenej viditeľný. Nie je prekvapivé, že berberské jazyky najľahšie prežívajú v najizolovanejších regiónoch, napr. medzi horskými Berbermi Kabyle v Alžírsku alebo národom Rif v Maroku.

Od konca koloniálnej epochy arabizácia a modernizácia čoraz silnejšie potláčajú kultúrnu a jazykovú súdržnosť berberských skupín. Najmä v Alžírsku a Líbii niektoré berberské skupiny, ktoré sa obávajú nadvlády arabskej väčšiny, silno protestujú proti posilňovaniu arabského jazyka a kultúry.

V roku 1990 sa arabčina stala oficiálnym národným jazykom Alžírska. V postkoloniálnej dobe to bol len ďalší krok v poarabčovacích snahách, ktoré sa už pokúšali podporovať v spoločnosti domorodé arabské a islamské zvyky. Dnes je arabčina oficiálnym jazykom politiky a vzdelávania namiesto doterajšej francúzštiny.

Tieto snahy, spolu so zdokonalenými prostriedkami komunikácie a užšími vzťahmi medzi mestami a vidiekom, spôsobili rozšírenie arabsko-berberskej dvojjazyčnosti a všeobecný útlm používania berberských jazykov mimo domovov a malých skupín.

Ale v Maroku, tak ako v Alžírsku, Berberi čiastočne uspeli vo svojom zápase o uznanie tamazigtčiny. Tamazigtčina bola povolená v štátnych školách oboch krajín a v Alžírsku je od roku 2002 druhým oficiálnym jazykom. Pozri tiež kapitolu "Politicky stav".